Začnem trošku netradične – aktuálnym vtipom. Dostal som ho do svojej mailovej pošty od priateľa. „Svätý Peter sa prechádza po Bratislave a vidí na lavičke pri Dunaji plakať dvoch mladých ľudí. Pristúpil k nim a spýtal sa ich, prečo plačú? Čítame zoznam kandidátov na voľby do NR SR a nevieme koho máme voliť. – Ukážte mi to, pozriem sa a určite vám dobre poradím navrhuje svätý Peter. Zoberie zoznam, číta ho od prvej strany po poslednú, potom naopak. Vráti im zoznam kandidátov a rozplače sa tiež.“
Človek naozaj nevie, či sa má smiať alebo plakať. Je to síce len vtip, ale, žiaľ, až príliš pravdivý. Väčšina ľudí naozaj nie je presvedčená o tej správnej voľbe. Dokonca mnohí podľa vyjadrenia to budú brať ako lotériu. Politická scéna je neuveriteľne rozbitá a ľudia sú dosť dezorientovaní. Osobne si myslím, že to spôsobili hlavne tí, ktorí dnes vyzývajú ľudí, aby išli voliť. Nie my voliči, ale politici sa navzájom onálepkovali výrazmi ako daňoví podvodníci, gauneri, mafiáni, klamári, zlodeji… Nie voliči, ale politici, žiaľ, za výdatnej pomoci našich „nezávislých“ médií vnášajú medzi ľudí vášne, nenávisť, neznášanlivosť. Navyše, dnes už ľudia aj vďaka Threeme vedia, že rozhodovať nebudú tí na kandidátnych listinách. Tí dostanú len funkcie. Rozhodovať budú zrejme opäť tí, ktorí tam nie sú. Aj zásluhou najnovšej slovenskej megakauzy sa dozvedáme, ako vlastne tento štát funguje. Preto sa ani nečudujem, že v ľuďoch prevláda apatia a ľahostajnosť k politike i politikom samotným. Do volieb môžu kandidovať len strany, no absolútne tu nefunguje základný stranícky demokratický systém. Kandidáti nemajú žiadne skúsenosti a zrejme ani záujem pracovať s vlastnými členskými základňami, nieto ešte chodiť pravidelne medzi občanov aj do tých najvzdialenejších častí Slovenska. Strany tu vznikajú a zanikajú ako na bežiacom páse. Pokiaľ sa podarí dostať cez 5 % je všetko OK. Pokiaľ nie, tak nie je dôvod, aby strana fungovala ďalej. Je naozaj nenormálne, aby na malom Slovensku kandidovalo 25 strán, z ktorých mnohé vznikli tesne pred voľbami. Žiaľ, predovšetkým spôsob politiky terajších parlamentných strán zrejme mnohých núti ponúknuť nové alternatívy. Otázka však znie: Budú naozaj nové? Ponúknu naozaj zmenu, po ktorej všetci voláme, ktorú už niekoľko volebných rokov očakávame? Ľudia už naozaj prestávajú veriť. Nakoniec aj z predvolebných diskusií sa viac dozvedáme, kto s kým pôjde, kto s kým nie. Ľudí by však viac zaujímalo, čo chcú teda zásadne či zodpovedne zmeniť, či parlament sa konečne stane miestom odborných diskusií a prestane byť politickou žumpou, kde sa mnohí správajú horšie ako ľudia v krčmách.
Z toho, čo som v poslednom čase videl v nejakých diskusných reláciách, sa mi nevidí, že by malo prísť k nejakým zásadným zmenám, aspoň nie u tých, ktorí momentálne zohrievajú parlamentné stoličky. To je dôvod, prečo sú ľudia naďalej znechutení a ľahostajní. To je aj dôvod, prečo v krajine, ktorá na vlastnej koži pocítila hrôzy vojny, narastá extrémizmus i popularita strany, ktorá ho presadzuje. Maťo Krno to krásne opísal vo svojom príspevku. Môžem zodpovedne povedať, že to sa deje nielen v Bratislave. Ak tento trend včas nezastavíme, už za pár rokov sa nám to môže kruto vypomstiť. Na vine však nebudú tí, ktorí propagujú extrémizmus, ale my všetci, naša ľahostajnosť. Najsmutnejšie na tom všetkom je skutočnosť, že všetky politické strany sa síce dištancujú od extrémizmu a stranu, ktorá ho prezentuje, do našej politiky ho vniesli práve oni. Predovšetkým „zásluhou“ ich štýlu politiky, politickej „kultúry“, ich veľkých politických a morálnych prešľapov našiel extrémizmus na Slovenskú živnú pôdu. Proste vypustili z fľaše džina, a teraz niet toho, kto by ho tam vrátil.
Podobne, ako tí mladí ľudia z úvodného vtipu, aj ja som si prečítal jednotlivé kandidátky. Neplakal som, ale do smiechu mi z mnohých kandidátov určite nebolo. A tak radšej zostávam oboma nohami na zemi. Osobne očakávam po týchto voľbách len jedinú zásadnú zmenu. Zmenu politických značiek vládnej koalície.
