Lacné lety lietadlom umožňujú ľuďom viesť luxusný život za nízku cenu pre seba, no za vysokú cenu pre celý svet. So 480-librovým lístkom na vlak do Kodane sa totiž o klímu dbá ťažko. Túto galibu si uvedomíte dlho predtým, než vlakom dorazíte do Kodane. Sedím na londýnskej železničnej stanici St. Pancras, pripravený na cestu, za ktorú som zaplatil – hlboký nádych – štyristoosemdesiat libier. Toľko stojí bežný spiatočný lístok z Londýna do Kodane s lôžkom v šesťmiestnom spacom kupé. A to zďaleka nie je najdrahší lístok. Rezervoval som si ho v predstihu jedného mesiaca, čo doslova znamená, že som nemusel opätovne zaťažiť hypotékou svoj dom (a o cenu lístka sa delím fifty-fifty s Guardianom, pre ktorý budem väčšinu kodanského pobytu blogovať). Lietadlom by som sa tam bol dostal za osemnásť libier. Rukojemníci vysokých cien? Na vlastnej skúsenosti zažívame, aký nepomer je medzi dvoma spôsobmi prepravy: obrovskými nákladmi za cestu vlakom a úžasne lacnou dopravou lietadlom. A tento nepomer núti väčšinu ľudí urobiť nesprávnu vec, a to aj vtedy, keď chcú urobiť vec správnu. Aby ste sa rozhodli cestovať vlakom namiesto lacným lietadlom, musíte byť totiž úžasne odhodlaný a zásadový, alebo načisto pominutý a zbavený zmyslov (úsudok nechávam na vás). Vlaky v kontinentálnej Európe sú zväčša veľmi dobré a zároveň podstatne lacnejšie ako vo Veľkej Británii, no napriek tomu sú vždy aspoň dvakrát drahšie, ako by mali byť. Keby to vlády Európskej únie mysleli s odhodlaním bojovať s klimatickými zmenami naozaj tak vážne, ako to vyhlasujú, zrušili by rozpočty na rozširovanie cestnej siete a peniaze by namiesto toho investovali do rozvoja železníc. Podľa údajov zhromaždených vládou Veľkej Británie vyprodukuje cesta autom sedemkrát toľko oxidu uhličitého, ako tá istá cesta vlakom. Vlády by však okrem zjednodušovania železničnej dopravy mali dbať aj na sťažovanie dopravy leteckej. Zdá sa, že jediným opatrením, ktoré by mohlo fungovať, by bolo obmedzenie počtu dostupných destinácií. Dalo by sa tak dosiahnuť celosvetové obmedzenie emisií spôsobovaných leteckou dopravou. Znamenalo by to zároveň, že lety by boli oveľa drahšie. Lacná (ale špinavá) doprava pre bohatých Ľudia, ktorí si neželajú robiť nijaké kroky na zabránenie celkovému klimatickému kolapsu zvyknú takýto postup označovať za útok na chudobných ľudí, skutočnosť je však celkom iná. Podľa komplexnej analýzy, ktorú vypracoval Inštitút pre klimatické zmeny Oxfordskej univerzity (Oxford University‘s Environmental Change Institute), 46 percent ľudí s vyššími manažérskymi zamestnaniami využíva leteckú dopravu minimálne tri razy do roka, a v porovnaní s tým až 74 percent dlhodobo nezamestnaných osôb nelieta vôbec. Šesťdesiatštyri percent všetkých letov z piatich najväčších britských letísk podnikli ľudia, ktorých príjem bol v roku 2004 takmer 29-tisíc libier alebo viac. Číslo, ktoré poriadne prevyšuje priemerný ročný príjem. Zo všeobecného hľadiska tvorí teda väčšina leteckých pasažierov veľmi malú elitu. Lacné letenky umožňujú riadiacim pracovníkom, majiteľom viacerých nehnuteľností a tým, ktorí si môžu za rok dovoliť niekoľkonásobné zahraničné dovolenky (čo sú často tí istí ľudia) viesť luxusný život za veľmi nízku cenu, zato však za privysokú cenu pre celý zvyšok sveta. Trh sám túto situáciu nevyrieši. Nová správa Komisie klimatických zmien zdôrazňuje, že dokonca aj s cenou dvesto libier za tonu uhlíka by mohol odteraz až do roku 2050 počet letov stúpnuť až o stopätnásť percent. Mnohé opatrenia, ktoré vlády podnikajú, by teda boli celkom zbytočné. Pomôcť môže jedine obmedzenie leteckých destinácií. V opačnom prípade budú k prehlbovaniu vážneho problému prispievať aj samotní environmentalisti, ktorí sa ustavične zasadzujú za debatu a riešenie akútnej situácie. Titulok a medzititulky Slovo Článok bol uverejnený na www.guardian.co.uk Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová
