La Habana

Po mnohých rokoch sa mi konečne splnil jeden z mojich cestovateľských snov – návšteva Kuby. O tomto relatívne malom ostrove som toho počul naozaj dosť, od nekritického obdivu mladých revolucionárov až po hyperkritický odpor mladých konzervatívcov. Preto som bol veľmi zvedavý, ako zapôsobí ostrov slobody na mňa. Krajina, kde za zabitie kravy hrozí tridsaťročný trest väzenia, kde už viac ako 40 rokov vládne ten istý vodca, ktorý za toto obdobie prežil približne päťsto pokusov o atentát. Vďaka družnej atmosfére na palube Tupoleva, zrejme zapríčinenou častým výskytom letušiek ponúkajúcich dobré červené víno, som si už počas letu vypočul tisíce ,,cenných“ rád, ako sa na Kube správať, kde sa ubytovať a koľko peňazí si zameniť, resp. nezameniť. V priateľskom rozhovore som zotrval s dvoma nemeckými turistami: obaja mali meno Ralph a neskrývali, že jedným z motívov ich opätovnej návštevy ostrova je sexturizmus. Radu, používať pri akomkoľvek platobnom styku výhradne americké doláre, som sa rozhodol neposlúchnuť, a tak už v letiskovej hale sa mi v rukách zatrblietala moneda nacional, čiže pesos cubanos. Tento nápad som neskôr ohodnotil ako jeden z najlepších. Ako každý správny cestovateľ, urobil som si rozpočet na celú expedíciu, podľa ktorého som nemal minúť viac ako dvadsať dolárov denne. Vedel som, že v Havane sú hotely pridrahé, a preto bude najlepšie ubytovať sa niekde na súkromí. Neodolal som hneď prvej ponuke, 40 dolárov na noc, a to nielen pre pokročilú nočnú hodinu. Rozpočet bol v keli… S mojím spolucestovateľom Petrom sme sa ubytovali v parádnom trojizbovom byte v centre Havany, v časti La Habana Vieja, ktorá sa v roku 1982 dostala pod ochranu UNESCO. Je to stará časť mesta, plná nádherných stavieb koloniálnej architektúry, palácov, kostolov, trhov, revolučných monumentov, budov, z ktorých vraj každý rok okolo tristo schátra a tisíce ľudí musia evakuovať. Hneď ráno sme nedočkavo vyrazili von, do centra jedného z najkrajších a najpríjemnejších miest, aké som na svojich cestách videl. Priamo pod naším domom sa nás ujali dvaja čierni bratia, ktorí nás nevedno z akých pohnútok zaviedli do Buena Vista Social Clubu a informovali nás, že o druhej poobede bude na neďalekom námestí rečniť samotný Fidel, a to pri príležitosti konania sa volieb. Ak som návštevu Kuby nazval svojím snom, vidieť naživo pri prejave samotného Fidela by azda bolo snom v sne. Predtým však bolo potrebné uspokojiť primárnu ľudskú potrebu – utíšiť narastajúci hlad. Reálny socializmus som si po prvýkrát uvedomil v nádhernom veľkom obchodnom dome, kde boli na ploche asi 250 metrov štvorcových vystavené vo výkladoch a vnútorných vitrínach výhradne dámske vložky. Fascinovaný týmto minimalizmom som sa po obchode prechádzal spolu s miestnymi, ktorí však na podobný sortiment boli očividne zvyknutí. V zadnej časti obchodného domu sa sortiment nečakane zmenil a dámske vložky vystriedali adaptéry vhodné na mlynčeky na mäso, ktoré sa však, paradoxne, v surovom stave na Kube voľne v predaji nevyskytuje. Na prízemí OD sa vyskytovala i reštaurácia, ktorú sme si okamžite zamilovali a neskôr opätovne navštevovali. Jedálny lístok tvorilo 432 gramov kurčaťa a 236 gramov ryže. Po niekoľkých desiatkach minút sa pred nami na stole objavilo pečené kura, bohužiaľ bez ryže, ktorá podľa informácie našej čašníčky medzičasom došla. Po konzumácii čistého mäsa a jeho zapití kubánskym pivom dosť neštandardnej chuti, sa znova objavila hlavná čašníčka s informáciou, že ryžu už opäť majú a či si ju teda dodatočne želáme. Vidieť túto mohutnú černošku, ktorá sa pomaly ako korytnačka pre súva k chladničke vzdialenej asi 50 metrov, aby odtiaľ vytiahla studený pohár, priniesla ho, a potom sa na to isté miesto rovnako ťarbavo pobrala zobrať chladené pivo bolo skvelým zážitkom. Táto reštaurácia patrila medzi tie, v ktorých sa dalo platiť výhradne kubánskymi pesos, a tak sme sa vďaka vlastneniu tejto cennej meny, mohli často vyskytovať na miestach, kam sa ostatní turisti s dolárovými bankovkami dostať nemohli. Po naplnení žalúdkov sme sa plní očakávaní vybrali na námestie, kde sa podľa informácií našich priateľov, mal konať prejav milovaného vodcu. O tom, ako sa to celé skončilo, azda nabudúce…