Kultúrna elita – chýbajúci článok

Vo Francúzsku sa kultúrna elita vždy výrazne podieľala na formovaní spoločnosti. Vybudovala si postavenie rovnocenné elitám ekonomickým a politickým. Osobnosti, ako Jean-Paul Sartre, Henri Bergson či Michel Foucault, silno ovplyvňovali verejnú mienku, kritizovali, vyvolávali diskusie, polemizovali. Dnes v tejto tradícii pokračujú napríklad Bernard-Henri Lévy či André Glucksmann – tzv. „Noví filozofi“. Aj vďaka nim má vo Francúzsku štúdium humanitných odborov stále veľkú prestíž. A to nielen v očiach študentov, ale aj u samotných prednášajúcich. U nás síce na prvý pohľad záujem o tieto disciplíny neklesá, upadá však ich spoločenská hodnota. A tým aj kvalita ich výučby. Dovolím si tvrdiť, že kultúrna elita na Slovensku nie je. Neexistujú tu osobnosti s humanitným vzdelaním, ktoré by aktívne reagovali na rozhodnutia a výroky ekonomických či politických elít. Debaty, ktoré vznikajú, sú preto často jednostranné, riešia zväčša len bezprostredné politické alebo hospodárske problémy, akútne chýba relevantná diskusia zaoberajúca sa hlbšími spoločenskými otázkami a najmä sekulárnymi hodnotami. Ako však na Slovensku kultúrna elita môže vzniknúť, keď školstvo, prakticky jediná platforma, ktorá by mala poskytovať kvalitné humanitné vzdelanie, už dlhé roky sama štúdium týchto disciplín odsúva na vedľajšiu koľaj? Hoci ministerstvo školstva začalo s reformou vysokých škôl, nemožno rekonštruovať na zlých základoch. Vysokoškolská reforma neprinesie skvalitnenie štúdia, ak sa neurobia systematické zmeny v učebných osnovách základných a stredných škôl. Gymnáziá, ktoré by mali študentovi zabezpečiť všeobecné vzdelanie, poskytujú čoraz väčší priestor prírodovedným predmetom. Sociológia, politológia či filozofia v mnohých rozvrhoch ani nefigurujú a ak áno, ich výučba je zväčša redukovaná len na memorovanie poučiek, čo neumožňuje hlbšie porozumenie problémom. Stredná škola by pritom mala byť bázou na pochopenie základných občianskych hodnôt. Staršie generácie ich totiž nepoznajú takmer vôbec, pretože v období normalizácie sa nimi spoločnosť vôbec nezaoberala, nereflektovala ich. Zo spoločenských diskusií boli vytlačené. A dnes, keď je priestor na ich rozvoj, chýbajú autority, ktoré by v ňom napomáhali. Takto sa u nás nikdy nevytvorí rovnováha elít, ktorá je podľa francúzskeho sociológia Pierra Bourdieua základom dobre fungujúcej spoločnosti. Humanitné vzdelanie na školách alarmujúco stráca na význame. Šanca na vznik kultúrnej elity je tak každým dňom nižšia. A keď sa nezmení náš postoj k humanitným disciplínam, možno tu existovať nikdy ani nebude. To si treba uvedomiť najmä pri reforme školstva. Ľudia sú už unavení z riešenia stále rovnakých problémov. Tieto problémy sa pomaly stávajú pseudoproblémami, pretože možnosť hlbšie im porozumieť, začleniť ich do širších súvislostí či prebudiť o nich relevantnú diskusiu tu neexistuje. Výsledkom je potom neporozumenie, ľahostajnosť a postupný úpadok záujmu o smerovanie našej krajiny. Dôkazom je aj veľmi nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu.