V SLOVE č. 10/2000 ma zaujal skutočne kultivovaný rozhovor. Bolo ním prekrásne vyznanie publicistky a spisovateľky Gabriely Rothmayerovej s názvom Osobne verím v kultúru. V našej uponáhľanej a často zvulgarizovanej dobe vniesla „svojím šarmom a kultivovaným vyjadrovaním noblesu“ aj do SLOVA.
Keďže spomínala platformu socialistickej orientácie, najmä po vystúpeniach prof. Jána Zelinku, môžem potvrdiť, že tomu tak bolo aj na zakladajúcej schôdzi – stretnutí KSS ´91 vo Zvolene, kde som bol vyslaný ako pozorovateľ KSS Prakovce. Všetci, ktorí sme tam boli, sme si jasne povedali, že musíme ťahať za jeden povraz – či už vstúpime do SDĽ alebo do KSS, príp. do Zväzu komunistov Slovenska. Ide predsa o ľavicu v našej polarizovanej spoločnosti a o ľavicu na Slovensku.
Po zlúčení KSS ´91 a ZKS do Komunistickej strany Slovenska už neplatili dobre mienené predsavzatia o spoločnej ľavici, začala sa kritizovať SDĽ. Tak je tomu dodnes. Preto ma milo prekvapil rozhovor s G. Rothmayerovou. Vďaka jej za slová, ktoré by si mali zobrať k srdcu mnohí naši poprední funkcionári SDĽ.
Priam ukážkovo s rozhovorom kontrastuje článok Juraja Ďurinu s názvom Mediálne prešľapy slovenských ľavičiarov. Autor kriticky hodnotí postupy funkcionárov SDĽ v mediálnej oblasti, ale nekriticky vyzdvihuje nevyužitý komunikačný potenciál členov SDĽ zastúpených vo vláde. Keď počujem niektoré ich vystúpenia, zdá sa mi, akoby neboli z jednej strany. V čase, keď bola SDĽ v opozícii, hovorila takmer jednohlasne. Mala v úmysle urobiť všetky kroky v prospech zmeny zákonov, ktoré nás traumatizovali (privatizácia, kriminalita, nezamestnanosť, sociálna oblasť a pod.), aby občania SR pocítili zmenu. Vďaka vám, pani Rothmayerová, za úprimné slová, ktoré čitateľov SLOVA iste potešili. Mali by si ich prečítať najmä tí, s ktorými ste spolupracovali, či spolupracujete.
Fridrich Svitek, Prakovce
