Minulý pondelok sa na Ukrajine uskutočnila protestná akcia Povstaň Ukrajina!, ktorú predstavitelia opozície pripravovali tri mesiace. Dátum jej konania nevybrali náhodne – 16. septembra 2000 sa verejnosť dozvedela o zmiznutí nezávislého novinára Georgija Gongadzeho. Akciu násilne ukončili v utorok večer. Špeciálna jednotka ministerstva vnútra „Berkut“ zaútočila na stanové mestečko opozície, rozložené neďaleko prezidentovho sídla, a počas útoku zaistila niekoľko kusov zbraní (hovorí sa o granáte a dvoch poľovníckych zbraniach). Niekoľko desiatok ľudí zatkla. Veľké prípravy Protestujúci boli pripravení vyviesť do ulíc 200 000 ľudí, ktorí pricestovali do Kyjeva zo všetkých regiónov. Ukrajinská vláda sa síce pokúšala dohodnúť s opozíciou, tá však nereagovala na nijaké výzvy. Tento pokus o zvrhnutie prezidenta Ukrajiny Leonida Kučmu bol už piaty v poradí. Pred mítingom predseda Komunistickej strany Ukrajiny Pjotr Simonenko vyhlásil, že akcia sa uskutoční vo všetkých veľkých mestách. „Alternatívny“ míting na podporu prezidenta sa uskutočnil len v Charkove. Po voľbách v marci opozícia nedokázala vytvoriť väčšinu v parlamente. Medzi jednoznačne protikučmovské strany môžeme zaradiť len Blok Julie Tymošenkovej (23 poslancov) a Socialistickú stranu Ukrajiny (21). Ďalšie dve silné opozičné strany – Komunistickú stranu Ukrajiny (63 poslancov) a Našu Ukrajinu (109) – sa dajú veľmi ťažko nazvať antikučmovskými, čo sa potvrdzuje lojálnym správaním Simonenka a Viktora Juščenka počas volebnej kampane i Juščenkovým odmietnutím zúčastniť sa na protestnej akcii. Obvinenia, vznesené opozíciou Trojka opozičných lídrov – komunista Pjotr Simonenko, socialista Alexander Moroz a bývalá podpredsedníčka vlády Julia Tymošenková – obišla celú Ukrajinu a popri tom vyzývala bojovať proti súčasnej vláde. Začiatok akcie naplánovali na 16. september – druhé výročie zavraždenia novinára Georgija Gongadzeho, z čoho opozícia obviňuje Kučmu. Oficiálne vyšetrovanie vraždy sa skončilo s nulovým výsledkom, čo zdôraznil pred začínajúcou sa akciou generálny prokurátor Ukrajiny Svetoslav Piskun. Opozícia na to odpovedala tým, že „vytiahla z rukáva nové antiprezidentské eso“. Podľa tvrdenia Simonenka „počas procesu vývozu jadrových zbraní z územia Ukrajiny, zmizlo okolo 200 jadrových hlavíc“. Toto by malo napomôcť znovuoživenie škandálu, týkajúceho sa nelegálneho obchodu so zbraňami, z ktorého obvinili Kučmu. Okrem toho protestujúci obviňujú prezidenta z ďalších desiatich zločinov, spomedzi ktorých môžeme vybrať – „genocídu národa, rozpad cirkvi, vytvorenie vládnucich klanov“ a mnohé iné. Opozícii sa tiež nepáči, že Kučma je pripravený „odovzdať Rusku celý ukrajinský systém plynovodov“. Ostrým vystupovaním proti Leonidovi Kučmovi však vodcovia strán hája najmä svoje vlastné záujmy. Napríklad Julia Tymošenková sa pokúša o uzavretie vyšetrovania proti svojej osobe – ani nie tak dávno generálna prokuratúra žiadala odobratie jej poslaneckej imunity a obvinila ju z finančných machinácií. Simonenko a Moroz zasa plánujú bojovať o prezidentské kreslo a koaličnú vládu, ktorej zostavením Kučma nedávno poveril vodcu pravice – Viktora Juščenka. Tromfy výkonnej moci Medzi tromfy výkonnej moci môžeme zaradiť predovšetkým ekonomický rast, ktorý podľa oficiálnych údajov za rok 2001 činil deväť percent – a bol najvyšším spomedzi štátov SNŠ. Veľmi úspešným krokom bola Kučmu iniciatíva, týkajúca sa uskutočnenia reformy výkonnej moci, ktorá znamená ohraničenie právomocí prezidenta v prospech Rady, o čo sa zasadzovala opozícia. Napriek „hlasným“ vyhláseniam ukrajinskej opozície sa akcia ukončila predčasne po policajnom zásahu a nijaká „revolúcia“ sa nekonala. Skôr naopak, v tábore opozície sa našli zbrane, čo prirodzene viedlo k zatknutiu určitých osôb. Keďže to bol už piaty neúspešný pokus o zvrhnutie prezidenta, je viac ako pravdepodobné, že Kučma „dosedí“ vo svojom kresle až do konca volebného obdobia.
