Už sú vylepené.
Portréty s nádejnými prezidentkami visia po plotoch akože iba náhodou. Kampaň podľa zákona sa ešte nezačala. To pani Martináková sa nám chce iba pochváliť novým (takým plebejskejším) účesom a pani Radičová intelektuálskymi okuliarmi. Jedna na plagáte ponúka ľuďom v núdzi svoje telefónne číslo, druhá odkazuje, že sa (asi aj so svojou družinou, keďže hovorí v množnom čísle) polepší.
Všetci vieme, že je to všetko iba taká hra. Vymyslel ju niekto neznámy vo volebnom tíme pani Martinákovej a druhý dobre známy (Janko Fülle, ktorý vie, že svoj talent má biblicky rozmieňať) vo volebnom tíme pani Radičovej.
Kto by ešte nevedel, ako sa vyhrávajú voľby, môže sa to dočítať v knižke bývalého politika bývalej ANO (viď: J. Heriban – Intimita vlkov). To sa nájdu dobrí poradcovia, samozrejme, v Amerike. Potom sa pripravia scenáre, alternatívy, verzie komunikačnej stratégie. Všetko podložené prieskumami verejnej mienky, podrobnými analýzami. Dôkladne sa rozoberú slabé i silné stránky protikandidáta, ich doteraj-šie kampane. Spriaznené firmy dodajú analýzu súčasnej politickej situácie. Vyhodnotia sa pripomienky. A potom sa vyberie najlepšia verzia kampane. Vyhrá ten, kto dokáže presvedčiť, že tá jeho horčica je najhorčicovitejšia. Všetci síce dobre vieme, že je to stále iba horčica, ale ten obal!
Propagandisti, (ktorí sa naposledy vyznamenali pri plyne) horlivo dokazujú, že si príbeh nedajú pokaziť faktami. Zostavujú virtuálne prieskumy a následne aj virtuálne voľby, v ktorých pravidelne vysoko víťazí pani Radičová. A aby celkom nevypadla z obrazu, dostáva čosi k piatim percentám aj pani Martináková. (Spomienka sa zíde v parlamentných voľbách.)
Pri všetkých tých amerických volebných stratégiách si vždy spomeniem na taký (s)prostý vojnový vtip: istá pani grófka mala tri šerblíky, jeden zlatý, jeden strieborný a jeden porcelánový. A keď prišli Rusi, zastihlo ju to na schodoch…
