Na rok 2022 je schválený vojenský rozpočet federálnej vlády USA 768,2 miliardy dolárov, čo je približne 10-násobok ruského vojenského rozpočtu. Pre nás ide o nepredstaviteľnú čiastku. Kto ju potrebuje a na čo? To sú dve základné otázky, ktorých odpovede načrtávajú ďalší vývoj vo svete.
Po druhej svetovej vojne varoval D. Eisenhower pred vstupom vojensko-priemyselného komplexu (Eisenhowerov termín) do politiky. Ide o to, že americká ekonomika je založená na vytváraní ziskov a teda aj tento priemysel chce zisky – pokiaľ možno trvalé a rastúce. Stalo sa to, pred čím skúsený vojak varoval a niet osobnosti, ktorá by túto skutočnosť zvrátila.
Vojensko-priemyselný komplex USA žije najmä z federálneho rozpočtu, veď zákazky od vlády sú stabilné, dlhodobé a garantujú nárast cien podľa ročnej inflácie. Navyše sú vyvíjané nové zbrane a tak vláda neustále nakupuje. Ceny sú vysoké, pretože ide o súkromný biznis, teda zisky. Navyše sú tu aj tzv. lobistické skupiny v Kongrese, aj v médiách, aj tie niečo stoja. A zrejme aj „priatelia“ v zahraničí nie sú lacní, ale lační.
Keď pred časom USA predstavili nové bojové lietadlo F-35 ako neviditeľný stroj, tak jeho cenu stanovili na 200 miliónov USD (pre porovnanie najlepší bojový útočný stroj vo vietnamskej vojne – F-4 Fantom II – stál 3 milióny USD a o MIG-21 sa hovorilo, že stál asi 20 miliónov korún). Po čase znížili cenu F-35 na 160 miliónov. Potom prišli Rusi s podobným lietadlom ale za cenu okolo 35 miliónov USD!
Ako je známe, zbrane sa vyrábajú z dvoch dôvodov: na zastrašovanie protivníka a na jeho zničenie. O čo ide dnes?
Zahraničná politika USA skoro nikdy nebola dobrá, mala strašné chyby, ktoré pramenia zrejme z nedostatočného zaradenia USA do sveta, sú geograficky veľmi odtrhnuté, a tak na svet pozerajú z diaľky, akoby z balkóna. Prezident F. D. Roosevelt nasmeroval americkú zahraničnú politiku do vzťahu so ZSSR v snahe udržať mier vo svete. Studenú vojnu nevymyslel on, ale jeho nástupca s pomocou Churchilla. No išlo to celkom dobre, až na niektoré konfliktné situácie (berlínska a kubánska kríza). Pri kubánskej kríze sa však ukázala aj nová ochota USA – začať jadrový konflikt so ZSSR. Blokovanie cudzích lodí na šírom mori a zhodenie hĺbkovej bomby na ponorku s jadrovými zbraňami tiež v medzinárodných vodách mohlo viesť k vojne. Našťastie neviedlo, Rusi sa nedali vyprovokovať. Ako to bude teraz?
Mapka: Freesvg.org
Americké vlády sa rozhodli obklopiť Rusko a Čínu vojenskými základňami a priblížiť svoje jadrové zbrane bližšie k Moskve. Stále vychádzajú z približnej parity v pozemných vojskách ako aj v kozme, takže obrovská prevaha na mori im zabezpečuje celkovú prevahu zbraní. Keďže ruské vojská sú takmer výlučne na ruskom štátnom území, niečo sa asi nachádza aj na území niektorých bývalých častí ZSSR a na druhej strane americké ozbrojené sily sú dnes už v podstate na území všetkých členských štátov NATO, ktorých je 30 a skoro všetky sú v Európe, iba Kanada a USA sú mimo nej, vyplýva z toho jasný signál Rusku: poslúchajte, lebo… Čo „lebo“? Chcú USA zničiť Európu?
Vyzerá to tak, že cieľom zničenia nie je Rusko, ale Európa. Rusko má poslúžiť ako štartér a silný bojovník, no útoky sa môžu viesť na území Európy. Keby vypukla vojna, nikto nezaručí nepoužitie jadrových zbraní (ani prezidentka SR), veď sú veľmi efektívne, čo ukázalo bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Útok z mnohých strán by mohol zaručiť úspech – Napoleon aj Hitler útočili z jedného smeru, zabudli na rozsah Ruska.
Vyzerá to tak, že americké politické elity si myslia, že možno vyhrať atómovú vojnu a pritom zostať nažive a zachovať nejaký pomerne čistý priestor. Už Američan Hermann Kahn pred vyše polstoročím načrtol možnosti vzniku jadrovej vojny, vtedy sa doňho pustili kolegovia za údajnú nemorálnosť jeho myslenia. Jeho argumentácie sú platné dodnes, no svet zbraní pokročil a tak aj priebeh vojny je rozmanitejší, no aj zhubnejší. Aj ja som pred časom vo svojej knihe (Bude prvá svetová atómová vojna? – 2019) načrtol nejaké scenáre, aj obranu proti nim. Nebezpečné sú úvahy o prežití – tie vedú k zvyšovaniu sebavedomia a k vydieraniu protivníkov.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia ako prvý prišiel s upozornením nebezpečných dôsledkov atómovej vojny Financial Times, keď sa oprel o analýzy odborníkov, ktorí zrátali, že vtedajší jadrový arzenál vo svete by 3-krát dokázal zničiť život na Zemi. No dá sa to iba raz. Odvtedy však úderná kapacita zbraní stúpla, takže utópia o prežití, a nielen fyzickom, zvádza k hriešnym militantným myšlienkam. Mimochodom, jedna filozofická otázka: ak sa ocitne človek sám na opustenom ostrove s truhlicou plnou zlata: je bohatý? Dumasov Monte Christo dokázal preniesť svoje bohatstvo do civilizovaného sveta, no ak nebude existovať, aký bude jeho osud?
Takže vojenské vydieranie môže byť jedným zo zámerov, ale osud Európy môže byť ešte vyšším zámerom. Tu by sa mala aktivizovať Európska únia a namiesto kecov vytvoriť možný úspešný obraz budúcej Európy.
Pripomeniem ešte návrh významného nemeckého politika Willyho Brandta: Nech superveľmoci znížia svoj vojenský rozpočet o nejakú sumu, napr. o 10 % a prostriedky dajú na rozvoj chudobných štátov najmä v Afrike. Ja by som to rozšíril: Dajte po 10 % USA, Rusko a Čína do spoločného fondu OSN v tomto roku. Nasledujúcich 10 rokov dávajte po 5 % do tohto fondu, ale už aj za prispenia EÚ, Indie a Japonska. Pritom záväzok nezvyšovať vojenské rozpočty. Peniaze použiť na rozvoj infraštruktúry, zdravotných služieb a školstva. USA by mohli dať 20 miliónov na vytvorenie satelitného mesta v Rio de Janeiro a zbúrať slumy. No a tie peniaze, ktorými zapĺňajú Američania Ukrajinu – už to pomaly bude miliarda dolárov – premeňte na výstavbu efektívneho výrobného komplexu, dodávku potravín a liekov – vaša prestíž stúpne. To by sa však vojensko-priemyselný komplex vážne naštval – prežila by to americká vláda?
