Na Západnej terase Bratislavského hradu týždeň pred Božím narodením prišlo na svet dlho očakávané dielo. Krstila sa kniha prvého slovenského prezidenta Michala Kováča Pamäti. Pre cirkevných predstaviteľov – ako poznamenal moderátor podujatia Pavol Demeš – to bola prezentácia, pre tých ostatných krst. A že sa nás zišlo požehnane.
Bol jediný, tak musel
Na krste nebol ani jeden predstaviteľ súčasnej moci. Ukážky z čerstvých pamätí prečítal Štefan Bučko a posolstvo o nich predniesol novinár Marián Leško: je to kniha poctivá, pravdivá, dôsledná, taká, akým je aj jej autor. Leško v príhovore okrem iného parafrázoval myšlienku spisovateľa Ota Pavla, ktorú nezabudnuteľne predniesol vo filme Smrť krásnych srncov Rudolf Hrušínský: ak čo len jediný človek na svete môže urobiť niečo, tak to urobiť musí. Reagoval tým na prejav slovenského prezidenta Michala Kováča v marci 1984, ktorý znamenal pád vlády Vladimíra Mečiara, krátke intermezzo novej vlády Jozefa Moravčíka, predčasné voľby, následné víťazstvo posilneného HZDS, únos prezidentovho syna a zbrzdenie prístupových procesov do NATO a EÚ.
Mnohí, aj prezidentovi ľudia, sa ho vraj potom veľakrát pýtali, aký to malo zmysel, keď aj tak nezabránil autokratickému vývoju, ktorý po voľbách v roku 1994 nasledoval. Marián Leško akoby aj po rokoch chcel prezidentovi Kováčovi dodať odvahu k hrdosti na tento jeho vtedajší čin, pretože podľa neho ak by každý občan konal tak morálne ako Michal Kováč, Slovensko by bola krásna krajina. Potom krstní rodičia Pamätí Ľuba Lesná a Anton Srholec posypali knihu prezidentskými štandardami a moderátor predstavil ľudí, ktorí mali na zrode diela podiel: spisovateľa Antona Baláža, grafika Miroslava Cipára, fotografa Petra Brenkusa, redaktorku Martu Bábikovú, vydavateľa Milana Richtera.
Rozhodla o ňom SDĽ
Michal Kováč vstúpil do politiky po roku 1989 ako bankový úradník. Mal vtedy 59 rokov a ako sám hovorí, nečakal nijaké prevratné zmeny, a už vôbec nie aby sa odohrali v jeho živote. Za prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 ho zvolila Slovenská národná rada. Voľby boli v parlamente a v prvom kole súperili medzi sebou dvaja kandidáti HZDS Roman Kováč a Michal Kováč plus podľa mňa najlepší kandidát, ktorý ale nemal dosť hlasov: Strana demokratickej ľavice navrhla do funkcie prezidenta Milana Ftáčnika. Do druhého kola volieb postúpili Roman Kováč a Michal Kováč. Rozhodnutie, ktorý z nich to nakoniec bude, ponechali vládni poslanci na opozícii.
Bola som vtedy poslankyňou SNR a spolu s kolegami zo SDĽ som v druhom kole volila Michala Kováča. Preto sa teším na jeho Pamäti.
Foto: Z krstu knihy Michala Kováča: Pamäti
Autor foto: SITA/Ján Lőrincz
