Keď nie cukor, potom bič. Takto by sa dal charakterizovať posledný vývoj v Kolumbii. Na miesto doterajšieho prezidenta Andresa Pastranu, ktorý až donedávna viedol neúspešné rozhovory s povstalcami z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), nastúpil jastrab Álvaro Uribe. Ten sa nijako netají zámerom zlikvidovať partizánov hrubou silou. Nový prezident síce v rozpore so svojou tvrdou volebnou rétorikou po víťazstve vyhlásil, že je ochotný vyjednávať, no len ak povstalci zložia zbrane. Naoko podaná ruka je v skutočnosti len obscénnym gestom. Keď sa totiž povstalci v osemdesiatych rokoch pokúsili dosiahnuť svoje ciele politickými prostriedkami, nasledovalo masové vraždenie pravicovými eskadrami smrti. O život vtedy prišlo takmer päťtisíc príslušníkov novoutvorenej strany Vlastenecký zväz. Vedenie FARC si túto lekciu nepochybne veľmi dobre zapamätalo. „Mierový proces“, na platforme ktorého až donedávna stál doterajší prezident Pastrana, k mieru viesť nemohol. Pre vládnucu oligarchiu boli politické, sociálne a ekonomické požiadavky povstalcov neprijateľné. Mierové rozhovory sa tak zvrhli v podstate na pokus oboch strán získať čo najviac výhod pre budúce obnovenie konfliktu. Generalita Kolumbie sa navyše cíti posilnená mnohonásobne zvýšenou vojenskou podporou USA. Tzv. Plán Kolumbia, s ktorým prišla ešte Clintonova administratíva, je oficiálne zameraný na boj proti pašerákom drog. Z pestovania i vývozu drog profitujú v Kolumbii všetky ozbrojené skupiny. Vláda však s pomocou Plánu Kolumbia smeruje ofenzívu proti FARC, zatiaľ čo pravicové paravojenské eskadry smrti majú jej viac či menej skrytú podporu. Samotný Uribe ešte v čase, keď bol oblastným guvernérom, presadzoval ich vytváranie a podobné zámery zverejnil i teraz. Nie div, že koalícia pravicových paravojenských skupín nazvaná Sebaobranné jednotky Kolumbie (AUC) mu okamžite zablahoželala k víťazstvu. Hoci Álvaro Uribe získal nevídaných 53 percent odovzdaných hlasov, aj podľa oficiálnych údajov sa na voľbách zúčastnilo len 46 percent oprávnených voličov. Inými slovami, nový prezident získal mandát len okolo 26 percent. To mu však zrejme nezabráni, aby boj proti povstalcom, ktorí ovládajú takmer polovicu kolumbijského územia, ďalej nevystupňoval napriek tomu, že väčšina civilného obyvateľstva si po 38 rokoch násilností, pri ktorých ročne zahynie 37 000 ľudí, zrejme najväčšmi zo všetkého želá mier.
