Krízové pokrytectvo premiéra Dzurindu

Účasť Mikuláša Dzurindu na zasadaniach krízového povodňového štábu považujú ochranári za pokrytecký ťah prebiehajúcej volebnej kampane. Počas celého obdobia, čo je na čele vlády, totiž systematicky ignoruje úsilie ekológov presadiť systematické opatrenia, ktoré by povodniam zabránili. Jeho postoj k ich výzvam je dôkazom, že pre súčasnú pravicovú vládu sú zisky firiem z obchodovania s drevom prednejšie ako ochrana majetkov, zdravia a života obyčajných ľudí. Odborníci upozorňujú, že terajšie povodne v Prešovskom kraji sú dôsledkom dlhodobého neuváženého drancovania tamojších lesov. Napríklad členovia Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) VLK dlhodobo upozorňujú na riziko extrémnych povodní kvôli nadmernej ťažbe dreva likvidujúcej prirodzené lesy Čergova a Slanských vrchov. Podobná situácia je však aj na ďalších územiach Slovenska. Varovania a ponuky ochranárov na spoluprácu sú však zbytočné. List bez odozvy Dokazuje to aj list, ktorý šesť mimovládnych ekologických organizácií zaslalo premiérovi Dzurindovi už v auguste 1999. Možno si spomeniete, že presne rok predtým zažilo Slovensko na mnohých miestach počas prázdnin hrozivé záplavy. Situácia sa opakovala aj o rok, a tak sa na M. Dzurindu obrátili zástupcovia Ekofóra, OZ Ľudia a voda, nadácie Ekopolis, OZ ETP-Slovensko, Karpatskej nadácie a SZOPK v Spišskej Novej Vsi. V otvorenom liste ho upozornili na výsledky dlhodobých sledovaní, ktoré nasvedčujú, že „na celom území Slovenska budú obdobia dažďov mokrejšie a obdobia sucha suchšie a dlhšie, čo povedie k zvýšenej variabilite sezónnych prietokov. Hladiny potokov a riek budú v období dažďov významne stúpať, prevažne v horských a podhorských oblastiach. Zničená lesná a poľnohospodárska krajina nie je schopná tieto zmeny absorbovať a tlmiť. Táto skutočnosť prináša so sebou ekonomické, sociálne a ekologické riziká, na ktoré je potrebné sa s plnou vážnosťou pripraviť.“ Treba pritom brať do úvahy, že tieto zmeny nie sú len prirodzené, ale sú aj dôsledkom vplyvu hospodárskych aktivít ľudí. „Nevhodné lesohospodárske postupy premenili prirodzené lesy na skupiny stromov neschopné zadržiavať vodu v prírodných ekosystémoch,“ píše sa v liste. „Všetko je možné urobiť efektívnejšie, lacnejšie a rýchlejšie, ak sa vytvorí legislatívny rámec stimulačných impulzov pre fyzické a právnické osoby, aby využívali zemský povrch v povodiach tak, že okrem svojich ekonomických záujmov budú rešpektovať a zároveň prispievať k protipovodňovej ochrane, k zvyšovaniu kvality vôd v potokoch a riekach, k zmierňovaniu teplotných výkyvov, k zvyšovaniu bilančných zásob vôd v povodiach, k spomaľovaniu prehrievania zemského povrchu i k posilňovaniu biodiverzity. Toto všetko je možné urobiť bez toho, aby na to boli potrebné špeciálne finančné zdroje, okrem tých, ktoré prichádzajú od platcov daní na Slovensku.“ Ekológovia už pred siedmimi rokmi M. Dzurindovi navrhli osem konkrétnych opatrení, ktoré mohla celkom pokojne zrealizovať ešte jeho prvá vláda. Zbytočne. Jeho prístup sa nezmenil, ľudí, ktorí aktívne prispeli k jeho zvoleniu za predsedu vlády, ignoroval a situácia sa z roka na rok zhoršuje. Povodne sú ničivejšie a neočakávanejšie, straty obyčajných ľudí obrovské, náklady štátu a samospráv na boj proti záplavám a odstraňovaniu škôd rastú a vládni politici si z toho robia predvolebné divadielko. Les ako akumulátor zrážok Alfou a omegou pri zadržiavaní zrážok je kvalita lesa ako zložitého systému, nie rozloha, ktorú pokrývajú stromy. Stromy totiž predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi malú časť tohto systému. V rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok vplyv lesa na tento odtok závisí od druhovej skladby, štruktúry, veku lesných porastov, prirodzenosti ekosystému a mnohých ďalších parametrov. Lesnatosť povodia nám nehovorí takmer nič o hydrických vlastnostiach lesa. Povodne môžu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich dažďov alebo prívalových zrážok v malých alebo rozľahlých povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach najprirodzenejším prostriedkom na zadržanie vody. Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho aspoň minimalizovať. A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachytí smreková alebo buková hospodárska monokultúra, 5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach. 1 mm zrážok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúrnych hospodárskych lesoch, okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premiešaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva lesná pôda. 5 mm pod holorubom a až 50 mm pod tristoročnou jedľovou bučinou. Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikálnou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenážne „potrubia“, ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stromov a ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým „kvalitnejšie“, hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu – od 10 mm na holorube až po 80 mm v starej, tristoročnej jedľobučine. Pri Prešove sa veselo rúbe ďalej Dlhodobé štatistiky, ktoré uvádzame na tejto strane v osobitnej tabuľke, ukazujú, že v minulosti ani veľké dažde nespôsobili také rozsiahle a ničivé povodne, lebo lesy príval vody dokázali „spracovať“. Pondelková sťažnosť LZ VLK na ťažbu v lesoch pohoria Čergov dokazuje, že štátne úrady tieto fakty ignorujú. Už pred mesiacom podalo združenie obvodnému úradu životného prostredia v Prešove podnet na prešetrenie porušenia Zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Na zásahy do týchto území je potrebný súhlas práve tohto úradu a rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia o vykonaní posudzovania vplyvov činností. „Podľa našich informácií lesohospodári, ktorí na tomto území ťažia, potrebné súhlasy a rozhodnutia nemajú,“ hovorí šéf LZ VLK Juraj Lukáč. Po stále sa opakujúcich hrozných povodniach je dôkazom vládnej ignorancie fakt, že LZ VLK musí opakovane žiadať zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov, ktoré v minulosti zvládali zadržiavať zrážky. Združenie upozorňuje, že tamojšia miestna samospráva presadzuje urýchľovanie odtoku vody z regiónu betónovaním korýt riek a potokov a nepodporuje najúčinnejšiu protipovodňovú ochranu: zadržanie vody v lesnej a poľnohospodárskej krajine v miestach vzniku vodných tokov. „Pretože najviac povodňovej vody sa zadrží v kvalitnom lese a pozdĺž veľkého množstva malých potôčikov, kde je šanca predĺžiť čas, počas ktorého voda krajinou preteká. Žiadna rieka, ani s dokonalými poldrami, nivami a priehradami, nedokáže absorbovať vodu, ktorá naprší súčasne na veľkú plochu krajiny,“ opakovane vysvetľuje J. Lukáč. Preto ochranári vedú aj v Tatrách boj proti holorubom a nesúhlasia s úplným odprataním dreva na miestach kalamity. Výzvy ochranárov počas celého pôsobenia M. Dzurindu na poste premiéra sa však ukázali ako márne. Predseda vlády na listy a konkrétne návrhy dokonca ani nereagoval. „Teraz si nadháňa voličov v obciach ohrozených alebo zasiahnutých povodňami,“ vyčíta mu Bratislavské regionálne ochranárske združenie. „Takúto politiku považujeme za pokryteckú – predvolebné reči a sľubovanie peňazí na dodatočné odstránenie škôd predsa neznamená skutočné riešenie problému. Tým je len seriózna diskusia s ľuďmi, do vopred upozorňujú na riziká a zároveň navrhujú konkrétne riešenia a na jej základe vykonané systematické opatrenia, aby sa povodniam predchádzalo.“ Michal Deraj z Regionálneho environmentálneho centra dopĺňa, že „navyše, odstraňovanie škôd býva oveľa náročnejšie aj drahšie pre celú spoločnosť – a najmä neodstraňuje hrozbu, že sa podobné (a ešte horšie) veci neudejú v budúcnosti.“ Autor je spolupracovník Slova