Populárnou témou pri diskusiách o príčinách pretrvávajúcej krízy a celospoločenskej devastácie sa na čelo hitparády dostalo konštatovanie, že podstatou problému dnešnej civilizácie v úpadku je kríza elít alebo dokonca kríza morálky.
Považujem to skôr za intuitívne hodnotenie, ktoré otvára viac otázok, ako ich rieši. Kto má byť tá elita, kto ju reprezentuje, myslíme tým elitu politickú, kultúrnu, vedeckú, podnikateľskú či filozofickú? To isté platí o tvrdení krízy morálky. Akej morálky, rodinnej, pracovnej, občianskej, politickej, náboženskej?
Je to slovné spojenie s magickou schopnosťou; na jednej strane dáva pocit, že vystihuje podstatu vesmíru a vôbec všetkého a na druhej nevysvetľuje zhola nič.
Pojmy elita a morálka sú príliš všeobecné a preto úplne jalové bez schopnosti nastoliť problém tak, aby sa dal uchopiť. To znamená, neschopné priamo poukázať na problém. Namiesto toho ich výklad a funkcia je presne opačná.
Oba pojmy našu pozornosť rozptyľujú do všetkých možných smerov namiesto toho, aby nám pomohli udrieť klinec po hlavičke. Možno aj preto je toto konštatovanie také obľúbené a v médiách neustále recyklované. Navyše, ak si do televíznej diskusie na túto tému prizvete čo najširšie spektrum elít s kreditom vysokej morálky, tak máte z toho ideálny večerný duchovný pokrm, objemovo bohatý a veľmi nízko kalorický. Divákovi sa dostane krátkej lekcie z histórie, neoliberálnej ekonómie, v najlepšom prípade bezpohlavnej politológie, alebo dokonca teológie.
Dobre, tak čo teda kríza elít a morálky znamená? Ako preložiť význam týchto slov, aby nám pomohli niečo pochopiť a inšpirovať k riešeniam?
Mám na mysli dve slová, synonymá, ktoré sú k nim možno až prekvapivo blízke na to, aký je rozdiel v náboji, ktorý nesú.
Líder a ideológia
Problém prehlbujúceho sa úpadku alebo, ak chcete, recesie, by sa dal rovnako stručne, ale obsahovo bohatšie pomenovať ako: kríza líderstva (vodcovstva) a ideológie.
Oba pojmy sú dnes tabuizované, svedčí o tom zriedkavosť ich výskytu v spoločenskom diskurze a keď aj sú použité, tak často v negatívnej historickej súvislosti, prípadne ľudia zvyknú pri ich vyslovení urobiť posunok, ktorým si dávajú hlavu do úvodzoviek.
V našom starostlivo vypestovanom kolektívnom podvedomí máme uložené, že vodcami boli Hitler a Stalin a ideológia bola iba jedna – komunistická.
To, že inak ako vodcami nemôžeme nazvať postavy ako Svätopluk, Martin Luther, Cromwell, Robespierre, Lincoln či dokonca Kristus, býva sotva vhodný podnet na diskusiu. Niektorí naši intelektuáli sú vo svojich prednáškach ochotní pripustiť nezastupiteľnú historickú úlohu vodcov, čo však dôsledne vyvažujú podčiarkovaním ich súkromných, osobnostných vád, manierov a podobných objektívnych triviálnych skutočností, ktoré pre históriu nemajú žiadnu, alebo bezvýznamnú hodnotu. Takéto subjektivizované podanie histórie nie je prejavom hlbokej znalosti historického materiálu, ale bulvarizácia historických javov a zahmlievanie dejinných súvislostí.
História je možno ešte viac ako iné vedy užitočná práve vo svojej syntéze kontinuálnych graduálnych a náhlych revolučných procesov. Inšpirujúce a pre vývin civilizácie sú dôležité širšie dejinné a myšlienkové väzby, a nie bulvár. Podstatné sú dejinné súvislosti, a nie osobnostné črty ľudí, ktorý sa stali nositeľmi historických zmien. Bez ohľadu na to či v súkromí boli milí alebo násilníci.
Slovo ideológia na tom nie je o nič lepšie, naopak. Podľa Wikipedie je „hlavným účelom ideológie ponúknuť zmenu v spoločnosti cez proces myslenia“. Podľa iného názoru ideológia „je konceptuálny rámec, ktorého prostredníctvom sa človek vysporadúva s realitou. Každý má svoju [ideológiu]. Aby ste mohli existovať musíte mať ideológiu“. Toľko Alan Greenspan jeden z najelitnejších z elitných a najoslavovanejších neoliberálov, ktorý dereguloval bankovníctvo USA počas takmer 20 rokov nerušeného pôsobenia od Reagana až po G. W. Busha.
Otvorene pred kongresovým výsluchom po bankovom krachu v 2008 priznal, že jeho ideológiou bolo, že trhy sa vedia regulovať najlepšie samé, ale po 40 rokoch zistil, že sa mýlil. Ale to iba tak na okraj.
Od krízy elít a morálky ku kríze vodcovstva a ideológie
Kríza vodcovstva preto, lebo chýba tranzitný mechanizmus k zmene (hnutie, strana). Kríza ideológie preto, lebo starý ideový rámec má vážne trhliny a intuitívne sa obzeráme po inom, funkčnejšom. Máme veľa nezodpovedaných otázok a všetky sú zásadné (ekonomické, ekologické, sociálne…). Inou otázkou už je, či takú ideológiu máme poruke alebo nie. Myslím si, že nič také ako neexistujúca alternatíva neexistuje.
Nie sme všetci vybavení na to, aby sme si každý pre seba rozpracovali ekonomicko-spoločenskú teóriu. Ani filozofia nepatrí medzi masové hoby. Okrem štúdia svetového intelektuálneho dedičstva musíme stihnúť niečo zarobiť a starať sa o rodinu a tak podobne. Preto ešte dlho budú prevratné spoločenské zmeny závislé od jednotlivcov alebo skupiny ľudí, ktorí sú dostatočne intelektuálne, komunikačne a inak potrebne vybavení na to, aby dokázali osloviť kritické množstvo ľudí nevyhnutné na nastolenie zmeny. To si však okrem vyššie spomínaných dispozícií od potenciálneho lídra vyžaduje aj veľkú dávku guráže a odhodlania. A to často býva problém. Inteligentných, bystrých a politicky podkutých je medzi nami dosť, ba aj čestní sa nájdu, ale vybudovať politické hnutie a získať si masovú podporu je celkom iná vec. Nestratiť sa v tomto procese a nedať sa zlákať lacnými víťazstvami je možno ešte ťažšie. Ale najťažšie je, ako to bolo v ľudskej histórii vždy a bez výnimky, postaviť sa proti vládnucej oligarchii, zdiskreditovanej a skorumpovanej domácej elite a viesť principiálny zápas na strane väčšiny občanov tohto štátu, pracujúcich!
