Mohli by ste vymenovať niekoľko kníh, ktoré mali na vás najväčší vplyv? – Na otázku o vplyve možno odpovedať príkladom: Ak pochopíš, že nejaká kniha na teba mala vplyv, tak už samotné takéto pochopenie jej vplyv neutralizuje. Podľa mňa by bolo lepšie hovoriť o knihách, ktoré sa ti páčia, resp. nepáčia. Dobre teda. Tak aké knihy sa vám páčia? – Je ich priveľa. A keď ich je priveľa, ťažko vybrať. … Ale celkovo by som mohol odporučiť knihu Roberta Pirsiga Lila, rovnako ako aj jeho prvú knihu. Je to pozoruhodný príklad dobrodužnej literatúry, kde nie sú aktérmi dobrodružstiev ľudia, ale myšlienky. Aké zlé knihy súčasných prozaikov ste tento rok čítali? – Vďakabohu som nemusel čítať žiadne zlé knihy. Nie som kritik. Ak je kniha zlá, jednoducho ju nečítam. A podľa čoho to spoznáte? Podľa toho, čo je na záložke? – Nie, absolútne sa nezaoberám hľadaním dobrých kníh. Jednoducho sa niekde dopočujem, že niečo stojí za prečítanie, a potom si to prečítam. Ako sa staviate k Mamlejevovi? V niektorých momentoch ste si veľmi blízki – aj ideovo, aj štylisticky. – To ja nemôžem posúdiť. Kedysi som ho mal rád, ale už dlhšie som ho nečítal… Nedávno sa mi stala taká zvláštna príhoda. Stál som pri Olympijskom štadióne a vedľa mňa prešiel žobrák s plným košom zhnitej zeleniny. Pozrel som sa na neho a pochopil som, že nenesie žiadnu metafyzickú pravdu, ale iba zhnitú zeleninu. Mamlejev je šikovný a dobrý spisovateľ, ale veľa je u neho postaveného na šokovaní čitateľa. Vo vašich knihách je prítomný silný antikomunistický odkaz. Prečo ste ich začali tak nenávidieť? – Komunistov? Nie je pravda, že ich nenávidím. Nemám rád komunizmus. Vyrástol som v ňom. Zdá sa mi, že ľudia strácajú vo svete orientáciu, nedokážu sa s ničím identifikovať, staré súradnice sú prežité a nové nenachádzajú, alebo ich priamo odmietajú… – Je to veľmi žiaduci proces – strata súradníc. Nakoniec totiž človek prichádza na to, že jediným systémom súradníc, na základe ktorého je možné sa vo svete orientovať, je on sám. Ak sa totiž pohybuje v systéme určenom inými súradnicami, nemôže sa stretnúť sám so sebou. Záleží vám na názore okolia – kritikov, čitateľov, manželky? – Manželku nemám. Názor čitateľov je pre mňa určite zaujímavý. Názor kritikov… od nich ťažko čakať úprimnosť. Pripomínajú mi egyptské plačky, ktoré za svoje slzy dostali zaplatené. Plačú akosi nasilu. Existuje ešte tradícia, hoci aj mimo ruskej literatúry? – Pokiaľ ide o tradíciu, existujú ľudia, ktorí sa zaoberajú klasifikáciou iných ľudí. Ku klasifikátorom nemám vzťah a vlastnú klasifikáciu tiež nemám. Jeden môj priateľ má na to dobré porekladlo: „Na každého klasifikátora raz príde nejaký likvidátor.“ A sebaidentifikácia? – Myslím si, že niečo také nerobím, ale ak to poviem, znamenáto to, že som sa vlastne svojím spôsobom identifikoval. Nechajme to radšej tak. Ako hovoril Budha: ak je názor, je problém, niet názoru, niet problému… Viete definovať výraz generácia? Myslím, že váš, ak to tak možno nazvať, svetonázor je dnes svetonázorom mnohých tridsaťročných. – Niekde som už na túto tému hovoril. Existuje národná etymológia tohto slova. Sú to ľudia, ktorí zomierajú približne v rovnakom čase. Takýto záväzok by na seba nemal nikto brať. V Rusku sa momentálne nachádzame v stave chaosu a tento stav z nás sníma mnohé záväzky, ktoré cíti človek v normálnom stabilnom spoločenstve. Mohli by ste uviesť nejaký príklad? – Aby bolo jasné, čo mám na mysli, môžem uviesť úplne názorný príklad. U človeka, ktorý žije dnes v Rusku, sú jeho vonkajšie prejavy a správanie v oveľa menšej miere kódované. To, čo u nás robí človek, neznamená nič iné, než to, čo robí. Ak žijete povedzme v Amerike a jazdíte na Saabe alebo na Volve, znamená to, že ste intelektuál, zameraný na ekológiu. Ak jazdíte na Toyote, znamená to, že ste univerzitný profesor. Ak jazdíte na Cadillacu, značí to, že ste černoch, ktorý zbohatol. Ak jazdíte na ktoromkoľvek z týchto áut u nás, znamená to len to, že ste sa k nemu dostali skôr. Asi toľko k rozličným modelom správania sa. Gogoľ kedysi hovoril: Pre Rusko je typické európske vedomie a ázijský spôsob života. Odtiaľ sa berú konflikty vedomia s bytím. Neviem sa rozhodnúť, čo bolo prvé. – Dnes je to všetko inak. Existuje firma „Gap“ (čo po anglicky znamená diera alebo priepasť – red.). Vymyslel som im reklamu pre ich ruské obchody: „Rusko bolo vždy dobre známe priepasťou medzi kultúrou a civilizáciou. Teraz niet ani kultúry, ani civilizácie. Jediné, čo zostalo, je priepasť – tvoj štýl.“ Toľko, pokiaľ ide o európske myslenie a ázijský spôsob života.
