Kriminalita stúpa

Kriminalita na Slovensku v ostatných rokoch stúpa. Vyplýva to z porovnaní dostupných štatistických údajov. Radikálne narástol počet lúpeží. Ide pritom len o trestné činy, ktoré ich obete ohlásili. Odborníci predpokladajú, že v štatistikách chýbajú najmä dva druhy trestnej činnosti: malé lúpeže a veľká organizovaná kriminalita. Na nedávnej konferencii o chudobe na Slovensku odznel referát o vzťahu kriminality a chudoby. Ukazuje sa, že hoci podiel ľudí s nízkymi príjmami na celkovom počte páchateľov nie je veľký, v posledných rokoch vzrástol. Podľa sociologičky Gabriely Lubelcovej sú ukážkovým príkladom krádeže. Menej odhalených páchateľov „Krádeže patria medzi najčastejšie zločiny, ktorých sa chudobní ľudia dopúšťajú,“ hovorí G. Lubelcová. „Na celkovom počte krádeží majú nezamestnaní čoraz väčší podiel, ale v drvivej väčšine prípadov ide o malé krádeže.“ Ich hodnota sa pohybuje vo výške zopár tisíc korún a aj to ide o nadobúdaciu hodnotu ukradnutých vecí. Ak ich takíto zlodeji predajú a vo svoj prospech využijú až tento zisk, v skutočnosti na krádežiach zarobia do tisíc korún. „Vzhľadom na výšku škody a kradnuté veci je predpoklad, že väčšina chudobných zlodejov si takýmto spôsobom rieši svoju zlú príjmovú situáciu.“ Podľa oficiálnych štatistík bolo na Slovensku v roku 2004 bolo celkovo 2 156 lúpeží. To bolo oproti roku 2000 (keď ich bolo l 264) o 892 viac. V relatívnom vyjadrení to znamenalo nárast o 71 percent. Trestných činov bolo v roku 2004 celkovo 131 244, čo je oproti roku 2000 (keď ich bolo 88 817) viac o 42 427. Iba za štyri roky teda vzrástol počet všetkých evidovaných trestných činov o takmer polovicu (47,8 percent). Cieľom tohto článku nie je analyzovať prácu polície pri odhaľovaní trestnej činnosti. V jej práci však čosi evidentne škrípe a ani novému vedeniu rezortu na čele s ministrom vnútra Vladimírom Palkom sa v tomto smere nedarí tak, ako by si to občania predstavovali. V priebehu uplynulých štyroch rokov poklesla objasnenosť trestných činov zo 41,8 percenta v roku 2000 na 39,3 percenta v roku 2004. Teda vyše 60 percent všetkých evidovaných trestných činov zostáva bez známeho páchateľa. Môže to byť dôsledkom väčšej šikovnosti zločincov, ale je predpoklad, že zločiny tých najšikovanejších sa nepodarí ani odhaliť, resp. na ne (v prípade organizovanej kriminality mafií) radšej ani nikto neupozorní. Preto je pokles objasnenosti trestných činov skôr výsledkom personálnej práce vedenia policajného zboru, nedostatku kvalifikovaných kriminalistov a ich preťaženia. Väčší počet recidivistov Rapídne stúpol objem škôd spôsobených kriminalitou. Konkrétne z 18,5 mld korún v roku 2000 na 43,1 mld korún predvlani. Išlo teda o 2,3-násobný rast (t.j. o 133 percent). Aj po prepočítaní škôd cenovým indexom, aby sa vylúčil vplyv rastu cien, v roku 2004 spôsobila kriminalita škody za 33,4 mld v cenách z roku 2000. Inými slovami, za štyri roky narástol objem škôd spôsobených kriminalitou o 80 percent. A to je za také krátke obdobie naozaj veľký nárast. V tejto súvislosti si G. Lubelcová myslí, že policajné štatistiky ani zďaleka neodrážajú realitu. „Kriminalita tzv. bielych golierov alebo mafií zostáva väčšinou neodhalená a práve pri nej ide o často – z pohľadu bežného slovenského občana – až astronomické sumy.“ Aj na evidovaných škodách má rozhodujúci podiel trestná činnosť „profesionálnych“ alebo organizovaných zločincov, medzi ktorých chudobní zlodeji väčšinou nepatria, alebo sú len malými vykonávateľmi príkazov a nemajú na konečných ziskoch výraznejší podiel. S vývojom kriminality zrejme dosť súvisí aj vývoj počtu väzňov vo väzniciach. Ich počet stúpol z 6 941 v roku 2000 na 9 422 v roku 2004 (vzrast o 35,7 percenta). Stúpla aj tzv. recidivita páchateľov trestných činov. Ich počet vzrástol v roku 2004 oproti roku 2000 o 19,6 percenta. Naopak, pozitívne v danej čiernej problematike je aspoň to, že počet vrážd klesol zo 143 v roku 2000 na 122 v roku 2004 (t. j. o 14,7 percenta). Podľa G. Lubelcovej je však varovným „rast podielu nezamestnaných na násilných trestných činoch a najmä fakt, že sú väčšinou namierené voči vlastnej rodine.“ Poukazuje to na rastúcu frustráciu a bezvýchodiskovosť, v akej sa chudobní ľudia na Slovensku nachádzajú. Michal Majtán je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku