Kremnica – príchod bezohľadného zlatokopa

Kremnici hrozí osud krajín tretieho sveta. Chce tam podnikať zahraničný investor, ktorému ide len o ťažbu a pre zdravie ľudí nebezpečné spracovanie rudy. Podľa miestnych aktivistov, ktorí sa o projekt od začiatku zaujímajú, bude jeho dôsledkom zničené mesto, zničená vzácna prírodná lokalita a poškodené zdravie miestnych ľudí, lebo investor chce vo veľkom množstve používať nebezpečné chemikálie. Banská činnosť je súčasťou kremnickej histórie. Neznáma kanadská firma Tournigan Gold (TG) ju chce obnoviť tým najhorším spôsobom. Spôsobom, ktorý bol typický pre kolonializmus minulého storočia. Z Kremnice chce urobiť zničené, špinavé a nezdravé mesto a pri ťažbe chce používať postupy založené na použití jedovatých látok. Hrôzostrašný projekt Tournigan Gold chce zlatú rudu ťažiť povrchovo. Podľa projektu na jej internetovej stránke (resp. na stránke jej dcérskej slovenskej spoločnosti Kremnica Gold) má počas desiatich rokov vyťažiť a spracovať 45 mil. ton horniny a takto získať približne 28 t zlata a približne 222 t striebra. Všetko sa to bude diať v lokalite Šturec, „ktorým prechádza náučný chodník banskými dielami a technickými pamiatkami ešte v rámci pamiatkovej zóny mesta Kremnice a kde by sa mal rozprestierať lesopark voľne pokračujúci až na Kremnické Bane,“ upozorňuje Kremničan Luboš Kürthy. Kanaďania chcú prepadlisko Šturec otvoriť a postupne zväčšovať až do hĺbky 250 m pod dnešný povrch. Vyťažená hornina sa bude odvážať nad obec Lúčky, kde by mala byť skládka hlušiny a úpravňa. Podľa prepočtov by sa teda z lomu malo denne vyviezť okolo 12 800 ton materiálu. TG chce na to využiť priam gigantické nákladné autá. „Zatiaľ čo Tatra 138 má nosnosť 10 – 12 ton, z lomu sa má vyvážať na autách s nosnosťou 90 ton! Čiže každých 10 minút pôjde jedno auto tam a jedno späť,“ hovorí oponentka projektu Zuzana Balážová z Kremnice. Netreba vyššie vzdelanie, aby bolo jasné, čo takáto doprava spôsobí. „Kremnica sa nachádza na mieste stretu niekoľkých dolín, čo funguje ako antický amfiteáter,“ vysvetľuje Z. Balážová. „Zvuk alebo hluk, ktorý vzniká na úbočí niektorej z dolín, sa odráža od náprotivnej strany, čím sa znásobuje.“ Ťažké autá budú tiež spôsobovať otrasy a postupne poškodzovať miestne komunikácie. Nepredstaviteľné náklady, ktoré zatiaľ nikto nevypočítal, si vyžiada intenzívnejšia údržba a oprava zničených ciest, lebo je rozdiel, či po nich jazdia škodovky, alebo takmer stotonové kolosy. Zvýšenú hlučnosť a prašnosť v meste priznávajú aj autori projektu, ale aké zvýšenie očakávajú, sa už nedozvieme. Pritom kremičitý prach je príčinou choroby zvanej silikóza a keďže v meste prevládajú severozápadné vetry a lom sa nachádza severozápadne od mesta, dôsledky tejto ťažby na jeho obyvateľov môžu byť katastrofálne. Milióny ton odpadu Občianski aktivisti Barbora Glocková a L. Kürthy majú zasa obavy o stabilitu mesta, ktorého viaceré časti sú už z minulosti poddolované. „Došlo k vážnym statickým poruchám niekoľkých objektov – farský kostol na námestí, budova radnice v hradnom areáli. Bolo ich treba asanovať a aj v súčasnosti sme svedkami pokračujúcich ‚pohybov‘ na námestí a v juhozápadnej časti sa na niekoľkých miestach dokonca prepadlo.“ Napriek tomu, že pri povrchovej ťažbe sa používajú odstrely trhavinami, TG nedáva záruky, že to nespôsobí žiadne geologické posuny, ktoré by znovu „pohli“ mestom. Rovnako nie je isté, či ťažba nezničí prameň termálnej vody, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti plánovaného lomu. Kremničana Jaroslava Hrenáka zaujíma, čo sa stane so Šturcom po skončení ťažby. Zástupcovia TG vyhlásili, že opätovné zasypanie jamy, ktorá tam vznikne, by bolo pridrahé, a tak nikto nevie, ako z nej chcú zasa urobiť pekný „kus“ prírody. Ešte vážnejšie sú však nejasnosti ohľadom odpadu z ťažby. Podľa projektu vzniknú ročne tri milióny ton hlušiny, ktorá pôjde hneď na skládku. Za 10 rokov to bude 30 miliónov ton. Viete si to množstvo odpadu reálne predstaviť? 1,5 mil. ton rudy ročne by sa malo ďalej mlieť v guľových mlynoch, z čoho vznikne 0,5 až 0,7 mil. ton koncentrátu pre chemické spracovanie. Okrem neho vznikne 0,8 až 1 mil. ton nepoužiteľného odpadu v podobe jemného prachu. Kanaďania nedávajú uspokojivú odpoveď, ako ho chcú uskladniť, aby sa nerozptyľoval do ovzdušia. Pritom za 10 rokov ho bude 8 až 10 miliónov ton a – pre porovnanie – známa „červená“ skládka v Žiari nad Hronom obsahuje 9 mil. ton kalu. Nebezpečné chemikálie Všetci odporcovia projektu však v súvislosti so spracovaním rudy najviac upozorňujú na použitie vysoko nebezpečného kyanidu sodného. Je to vysoko jedovatá, obzvlášť nebezpečná látka, veľmi dobre rozpustná vo vode. „0,03 mg kyanidu rozpusteného v litri vody dokáže zabiť rybu, 50 mg kyanidu rozpusteného v litri vody zabije dieťa,“ opisuje Z. Balážová. „Na získanie jedného gramu zlata sa používa pol gramu kyanidu, na získanie jedného striebra treba rovnaké množstvo kyanidu. Keďže podľa firmy Tournigan sú v Šturci zásoby zlata v objeme 28 ton a zásoby striebra v objeme 222 ton, bude potrebné na jeho spracovanie použiť najmenej 236 ton kyanidu!“ Z. Balážová pritom uvádza prepočty pre laboratórne pomery, ale v priemyselných prevádzkach sa zvyčajne používa kyanid v oveľa väčších množstvách. Chémia dnes síce pozná spôsob neutralizácie tejto nebezpečnej chemikálie, ale pre ľudí znamená rovnakú katastrofu. V takom prípade sa totiž používa buď rýchlo účinkujúci a karcinogénny chlór, alebo silná žieravina chlórnan sodný. „Na neutralizáciu 236 ton kyanidu bude potrebné použiť najmenej 14 140 ton chlórnanu sodného,“ informuje Z. Balážová. Výsledný kal obsahujúci kyanatan sodný sa má uložiť na riadenom odkalisku. Vznikne usadenina, ktorá je nerozpustná, ale spolu s vodou vytvára alkalické prostredie. Teda počas 10 rokov vznikne 15 mil. ton usadenín obsahujúcich kyanatan sodný. „Kam to chcú uskladniť, veď to predstavuje asi 600 000 nákladiakov s nosnosťou 10 ton, napr. Tatra 138,“ pýta sa Z. Balážová. Koniec cestovného ruchu Kalové skládky potrebujú navyše neustálu starostlivosť, aby sa voda, ktorá do nich natečie alebo naprší, neutralizovala. Takto zneutralizovaná voda obsahuje rozpustené soli a hoci sa riedi, zaťažuje vodné toky a životné prostredie v ich okolí. Skládka pritom nesmie vyschnúť, aby sa jemný kal nerozptyľoval do ovzdušia. Kalové skládky majú byť na Kremnických Baniach, pri Kunešove, nad Kopernicou, nad Hornou Vsou a nad Bartošovou Lehôtkou. „Navrhované umiestnenie skládok je také nešťastné, že pri prípadnej havárii by boli kaly spláchnuté do údolí a vodných tokov ležiacich pod nimi, teda do Kremnického a Kopernického potoka a ďalej do Hrona,“ varuje Zuzana Balážová. Takéto zaťaženie životného prostredia, stavebné práce, dlhodobá údržba a garantovanie bezpečnosti obrovských skládok nás bude stáť stovky miliónov korún. Povinné platby TG poddľa zákona o poplatkoch za uloženie odpadov pritom budú 25 korún za tonu kalu, čo za desať rokov predstavuje asi 150 miliónov. Pre Kremničanov nie je zaujímavých ani sľubovaných 100 pracovných miest na kvalifikovaných postoch. „Podľa slov zástupcov kanadského investora na stretnutí s občianskymi združeniami dosiaľ nebola analyzovaná profesijná štruktúra kremnického obyvateľstva ani zodpovedne zodpovedaná otázka, kde požadované špecifické profesijné zameranie obyvatelia Kremnice získajú,“ upozorňujú B. Glocková a L. Kürthy. Nielen ekologické, ale ani ekonomické prínosy projektu teda nevyzerajú lákavo. Je totiž celkom isté, že v prípade jeho realizácie sa Kremnica môže „rozlúčiť“ s rozvojom cestovného ruchu. Práve ten je však vzhľadom na okolitú prírodu a zaujímajú históriu s existujúcimi pamiatkami a mincovňou najlepšou perspektívou pre ekonomický rozmach mesta a okolia a vytvorenie trvalo udržateľných pracovných miest. Dokonca aj Európska únia v Kremnici financuje rozsiahlu výstavbu polyfunkčného športovo-rekreačného zariadenia na Skalke.