Krčmová reč

Spisovateľom sa vyčíta, že sú egocentrickí. Najčastejšie im to vyčítajú spisovatelia a kritici, pretože najľahšie, najsuverénnejšie a najpovrchnejšie sa moralizuje tam, kde sa rodí písané slovo. Stará pravda, že najväčšmi moralizujú tí, ktorí majú najviac masla na hlave. Dodávam, že masla síce majú vyše hlavy, práce však o to menej. Moralizovanie vzniká z nudy a mentálnej impotencie. Keďže každý človek je egocentrický, ani spisovateľ nemôže byť iný, ak ešte neprestal byť živým človekom. To, že sa spisovateľ predvádza, že je samoľúby a (verejne) sa zapodieva výlučne vlastnými mindrákmi, je prejavom čohosi subtílnejšieho než je egocentrizmus – narcizmu. Takže netreba si egocentrizmus mýliť s narcizmom, hoci to druhé sa bez toho prvého sotva zaobíde. Uvediem príklad na egocentrizmus bez narcizmu. Lietadlo, hej? Pred štartom vám letuška vysvetľuje, že v prípade, že vo veľkých výškach tlak v trupe lietadla prudko klesne, sponad sedadla automaticky vypadnú kyslíkové masky. Masku si najprv musia navliecť dospelí, aby potom mohli pomôcť deťom. Dospelí skrátka musia myslieť najprv na seba, nič sa nedá robiť. Musia najprv zachrániť seba, ak im ešte na niečom a niekom záleží. Ak nezáleží, môžu sa svojho egocentrizmu pokojne vzdať. Len neviem, či vzdať sa egocentrizmu nie je priveľmi egocentrické. Takže: Foucaultom odporúčaná starostlivosť o vlastné bytie nadovšetko. Ak nebudem jesť, nebudem mať dosť síl, aby som pracoval a postaral sa tak o potravu pre tých, ktorí sú na to odkázaní. Ak chcem mať dobrú prácu, musím si ju vybojovať. Niekomu sa to možno bude zdať egocentrické. Bude mi vyčítať, že myslím len na seba a zapodievam sa len sebou, svojimi existenčnými problémami. Ak by som však na seba nemyslel, museli by na mňa myslieť iní, starať sa o mňa, a to by bolo zasa len dosť egocentrické. Ak stretnete niekoho, kto vám bude váš egocentrizmus vyčítať, vedzte, že máte do činenia s neandertálcom s nedostatočne vyvinutým myslením. Neandertálec totiž nevie, že aj on je egocentrik. Neandertálec si v tej svojej čudne sploštenej lebke ešte nedal dokopy, že aj ten, kto altruizmom mučí sám seba, nerobí nič iné, len sa zháňa po egocentrickej slasti. Jediní, ktorých neovládajú egocentrické pohnútky, obývajú v horizontálnej polohe tie ohradené tichučké vlhké parky za mestom. My, živí, sme však ešte nestuhli a nevychladli a musíme každý deň žrať, aby sme mohli byť požieraní prv, než sa do nás pustia červy.