Krčmová reč

Ukazuje sa, že pre väčšinu žiakov a študentov je písané slovo vec takmer krajne nedôležitá. Veď, netreba sa rozohňovať, naozaj nemožno popierať, že svet, dnes, v čase všakovakých čarodejných technológií, sa v pohode môže krútiť ďalej aj bez kníh. Veď boli časy, keď knihy, starostlivo strážené v prítmí chrámov, ešte nezaplavovali svet. Ak sa učitelia sťažujú, že ich zverenci málo čítajú, neovládajú pravopis a uspokoja sa so žalostne zredukovanou slovnou zásobou, potom tým učiteľom odpoviem, že možno sa práve rodí nový jazyk. Nový pravopis, nová slovná zásoba. Nepripustím si pocit, že príšerná hatlanina, ktorá sa valí z ich úst, mi v skutočnosti naháňa hrôzu. Majú predsa právo na svoju hatlaninu, pretože aj ňou artikulujú revoltu svojho chemizmu. Majú právo na svoju revoltu. Len či je to naozaj ich revolta? Oni si myslia, že áno. Keď však príde na lámanie chleba a oni sa musia vyrovnávať s bolestnými následkami svojich činov, bežia za rodičmi a dožadujú sa riešenia. Myslia si, že môžu rozvracať existujúci, aký-taký poriadok sveta, poriadok vykúreného bytu a stravy bez toho, aby si dali námahu a preskúmali, ako vlastne veci sveta fungujú, resp. haprujú. Neuvedomujú si, že jedným z najprístupnejších spôsobov, ako i čo najviac dozvedieť o svete, je čítanie pamäti kníh. Myslia si, že nečítaním, nepočúvaním revoltujú, a že z toho každý whooopsne na riť, no v skutočnosti len poslúchajú diktát dômyselného marketingu, ktorý ešte aj zo vzbury proti systému dokáže vyrobiť obchodný artikel. Šoubiznis ti naservíruje atrapu nepriateľského systému a súčasne k tomu ako dressing pridá atrapu vzbury. Nech sa páči, vyberte si. A Billy Idol hneď môže k tomu do tanca rezko zanôtiť: ?Shock to the System!? Ale kto umyje riad? mohla by v tomto stave všeobecného veselia zavŕtať v hlave zenbudhistického mnícha otázka. Pretože ešte aj rebel, keď vyhladne, chce jesť z čistého taniera. Tanier však má umyť zrejme niekto iný. Asi nejaký personál. Ja však tým personálom odmietam byť. Odmietam nezvládnutú revoltu. Chcem inú.