Krčmová reč

Máme veľmi radi Glendu. Tak znie názov jednej z poviedok Julia Cortázara. Mariána máme veľmi radi. Toto už nie je veta argentínskeho spisovateľa. Napísal ju Pán Dobrodružstvo Myslenia, aby takto dal najavo svoju (takmer) bezhraničnú lásku k jednému z najväčších slovenských hudobníkov všetkých čias. Aj tých mojich. Kto vie, či sú spomínanému skladateľovi podobné priznania až tak po vôli. Svet však prekypuje láskou. Aj tou neúnosnou. Pán Dobrodružstvo Myslenia píše, že Marián Varga je totiž nielen geniálny hudobník, ale aj veľmi zaujímavý človek. Bezočivo predpokladám, že niektorým „geniálnym hudobníkom“ (Mozart) nacukrované riťopišstvo poslucháčov nie je až tak proti srsti, no „zaujímaví ľudia“(zrejme mizantropi, mizogýni a iní čudáci) zvyčajne majú uslintanú adoráciu obdivovateľov kdesi v paži. Ale späť ku Cortázarovi. Glendu sme mali tak radi, že sme nestrpeli prišelcov, pokrikujúce lesbičky, odborníkov v estetike. Týždenník, do ktorého Pán Dobrodružstvo Myslenia píše, tiež všeličo nestrpí. Napríklad tých Američanov (E. Kennedy, J. F. Kerry, M. Moore a i.), ktorí sa opovažujú kritizovať Georga z Bieleho domu. George sa predsa nikdy nemýli(l), a preto všetko to, čo mu kritici vyhadzujú na oči, je smiešne, zavádzajúce, absurdné. Za to, že na Slovensku konečne máme týždenník určený výlučne fanklubu tých, ktorí majú jedného konkrétneho amerického prezidenta veľmi radi, mám Františka veľmi rád. …iba my sme tak veľmi milovali Glendu. Krúžok vznikol na základe toho a pre to, vedeli sme o tom len my a zdôverovali sme sa len tým, čo v rozhovoroch postupne dávali najavo, že aj oni majú radi Glendu. František je správny chlap, Georga má veľmi rád preto, lebo George postupuje proti teroristom nekompromisne a nemá nijaké bočné úmysly. Beda by mu bolo, keby ich mal, lebo by ho potom ani toľko Američanov asi nemalo. Tak veľmi rád. Láska je dôležitá vec. Hory prenáša i pretrvá celkom slušne (zavše). …veď svet filmu je pominuteľný ako historické udalosti, pravda, nie pre nás, čo máme veľmi radi Glendu. Ak teda láska pretrváva, potom aj zvečňuje svoj objekt, ba vynáša ho do nebies: Všetci sme mali veľmi radi Glendu, a preto jej ponúkneme poslednú a nenarušiteľnú dokonalosť. Vyniesli sme ju do neodsiahnuteľných výšok, a preto ju uchránime pred pádom, takže obdivovatelia ju budú môcť naďalej zbožňovať bez najmenšej ujmy. Z kríža nik nezostúpi živý.