Krčmová reč

Takzvaná postmoderná, postmodernistická, pozdnomoderná či pozdnomodernistická štrukturalistická, alebo smelo aj postštrukturalistická či pozdnomodernistickypostštrukturalistická, predovšetkým však francúzska filozofia, je nesporne veľmi úrodným poľom, na ktorom sa výborne darí burine verbálneho odžubávania. Spomínaná filozofia totiž vzbudzuje dojem, že čokoľvek možno do nej nasúkať, čokoľvek možno na ňu našiť, čokoľvek možno do nej zarámovať, nikto si nič nevšimne, všetci sa budú zabávať. Spomínaná filozofia, aby bolo jasné, sama osebe nie je nijakým satanistickým či nihilistickým výtvorom, na údesnosti jej svätožiary sa najvýdatnejšie podieľajú jej vykladači a šíritelia, a to najmä tí, ktorým neprekáža, že nevedia po francúzsky. Ale veď načo niečo vedieť, načo zostupovať kamsi do hĺbok, keď ide len o univerzitný marketing vlastného narcizmu? Stačí vstúpiť do prednáškovej miestnosti a masy nepoškvrnených študentov zo slovenského vidieka zahlcovať prívalmi čo najšokujúcejších, najvzdialenejších, najcelostnejších analógií. Stačí vyvolávať dojem, že o čosi ide a že to čosi je pestrofarebné, podmanivé, strhujúce, nevyvrátiteľné, univerzálne. Stačí s myšacou agilnosťou snoriť, mykať nedočkavým noštekom, prehŕňať sa dierami v ementáloch nanovo pohádzaných floskúl, stačí sa vyhrievať na slniečku sebauctievania a šíriť okolo seba legendu naslovovzatého majstra mysliteľstva. Stačí poskakovať medzi druhmi a žánrami ako nejaká márnivá opica v indickej džungli a predstierať vhľad do (takmer úplne) všetkého. To naozaj stačí, veď v tom bujnom liánovitom prívale fráz, faktov, v lepšom prípade divokých, v horšom odkukaných, odkopírovaných analógií sa beztak nikto nebude vedieť (alebo chcieť) vyznať natoľko, aby zistil, že vykladač a šíriteľ nijaký vážne hlboký vhľad nemá a zo všetkých možných vhľadov mu najväčšmi chýba vhľad do seba samého. Veď nemôže byť každý budhista. Každý čas, každá estetická či filozofická mánia má takýchto šaškujúcich vykladačov a šíriteľov. Šaškovanie je však vážne remeslo. Na to sa pričasto zabúda. Diletantsky a hekticky, bez duchovnej pochybnosti a bez duševného sebavhľadu šaškujúci vykladači a šíritelia nepatria do spoločenstva kaukliarov Matky Božej, a preto ich kúsky nie sú vôbec obdivuhodným žonglérstvom, ale len netrpezlivým mykotom myšacích fúzikov.