Krčmová reč

Či sa cítim byť Slovákom, toto sa ma prednedávnom spýtal jeden môj známy v krčme, kde inde. Aká bola moja odpoveď? Už sa nepamätám. Buď som mlčal, alebo som niečo zahabkal. Zakoktal, zakrochkal, sčervenal. Zalial ma rumenec? Zapýril som sa hanbou? Zmocnila sa ma bezmocnosť? Alebo ma spotil nedostatok argumentov a neschopnosť pohotovo reagovať? Marí sa mi, že som sa zachoval neslušne: na otázku som odpovedal otázkou. A nie hocijakou. Jednou z tých najotrepanejších: Čo to znamená: byť Slovákom? Jesť halušky, zabehnúť do hory, odohnať zo salaša vlkov, dať si borovičku, potrtkať Anču, spávať v zavšivavenej drevenici? Alebo naverímboha hučať z tribúny, nenávidieť interrupcie, zaslepene veriť Gibsonovmu Umučeniu? V čom spočíva inakosť a výnimočnosť Slováka? Po otázke, či sa cítim ako Slovák by mala ešte nasledovať takáto otázka: Prečo je dobré cítiť sa ako Slovák? Na ňu by som mohol hneď odpovedať: NEMÁM ANI POTUCHY! Ja som nevyrastal v horách, ani na lazoch; neviem, čo je to hriatô a borovička mi nešmakuje ani trochu. Pochádzam z dvojjazyčného, minimálne dvojkultúrneho Juhu toho Slovenska, ktorého dnešné posvätné, no čoraz menej viditeľné hranice ad hoc narysoval ktokoľvek, len nie Slovák, a preto by som mohol vedieť, v porovnaní s čím alebo s kým je dobré cítiť sa ako Slovák. Slovákov by som mohol porovnávať s Maďarmi, no mám pocit, že predsa len nemôžem, lebo tých najrýdzejších Slovákov nepoznám. Väčšinou ma obklopovali Slováci zo zmiešaných rodín. No veď uznajte: ich sa nemôžem pýtať na to, v čom sú výhody „slovenského bytia“. Mnohých našich kultúrnych dejateľov a spasiteľov, ktorí ešte stále nevystúpili z krpcov a nezahodili svoje zablšené haleny, na päťdesiat percent a nabetón vnímam tak trochu zvonka. Takýto pohľad k porovnávaniu síce zvádza, no neviem, či aj na niečo oprávňuje. Asi skôr nie, ako áno. Druhá vec je, či niekto má pocit, že som zakomplexovaný čudák len preto, lebo neviem, či sa cítim byť Slovákom. A ako sa vlastne na Slovensku cítim. Cítim sa všelijako. Striedavo. Raz ako doma, raz ako v cudzine. Určite nie kolektívne a hokejovo ako nejeden, povedzme divadelník. Niekedy sa človek cíti doma nahovno a v cudzine rajsky. Vždy sa však budem cítiť dobre tam, kde mi nebudú klásť priblblé otázky.