Krčmová reč

Za robustnými vzhľadmi, trúfam si povedať, väčšiny slovenských výtvarníkov sa skrýva vnímavá, kultivovaná duša. U poniektorých aj dušička. Duša citlivá však ešte nemusí byť synonymom duše kultivovanej, vzdelanej. Pri stretnutiach s niektorými výtvarníkmi mi vždy prekážalo, že, takpovediac, prsty majú ufúľané od farieb. Tým chcem povedať, že svoje umelecké výkony postavili len na šikovnosti prstov a na takej či onakej ostrosti svojho oka. Na pachu krvi a potu. Aby sa videlo, aký titanský zápas zvádzajú vo svojich ateliéroch. Zápas sem, zápas tam, ich výtvory na mňa pôsobili, ako keby nemali duchovnú oporu, intelektuálne zázemie. Ako keby boli len takými maľovačkami. Impresiami. Ako keby impresionizmus nevyhynul, ale pretrvával v abstraktných improvizáciách. Veď nech. Niekoho možno takéto pretrvávanie a fúľanie (foolanie) poteší. Mňa tešia iné výtvarné diela. Tie, ktoré neuviazli v bezvedomom narcizme použitej matérie. Podobne je to s hudobníkmi. Najmä s tými, čo sa činia v populárnej hudbe. Mnohých možno obdivovať: majú jedinečný hlas, krásne sfarbenie, moduláciu, rozsah. Skladajú chytľavé pesničky. Naivitu textov ešte prepáčite a počúvate ďalej. Keď však v tlači naďabíte na rozhovor s nimi, (čo)skoro vysvitne, že v gebuli toho veľa nemajú. Veľa mať netreba, dôležitý je výber informácií. A spôsob ich usporiadania, používania. Slávici sa však spoliehajú zväčša na to, na čo výtvarníci: na nejaký ten svoj orgán, teda biologický nástroj zabezpečujúci im obživu. Hudobnící i výtvarníci si myslia, že im stačia prsty. Aby pobrnkali po strunách, uchopili paletu, štetec. Že im stačí cvik. A látka nažitá z nočného života. Výtvarníci si myslia, že ak budú maľovať len to, čo dušou náhodne zavnímajú a očami temperamentne zavidia, vytrhne ich to a svet sa z ich geniality okamžite doserie. Nedoserie sa. Podobne ako zo spevákov, ktorí si myslia, že hlasom zakryjú svoju duchovnú a intelektuálnu úbohosť. Niektorí ju aj zakryjú. A opijú rožkom. Ale tí musia byť takí neskutočne hlupučkí a súčasne geniálni ako Mozart a Prince. Byť hlúpo geniálny predsa len nie je ako byť technicky zdatný priemer. Kupčí sa predovšetkým s priemerom. Ľud chce hitľavé pesničky a nie chytpravé kompozície. Nemožno sa zaň na to hnevať. Je unavený, ten ľud. Mňa však unavuje bľabot remeslom ufúľaných piktorov a štebot spevavých vtákov. Mačka by bola riešením: tá by pazúrikmi okamžite vylepšila tie uvravené plátna a umlčala čvirikanie. Nie však Reč vtákov Faríduddína Attára.