Najvýznamnejšou pre vznik a formovanie skinheadského hnutia na Slovensku sa stala skupina Krátky proces. Bola jednoznačne najkultovejšou skupinou svojho druhu a jej aktivity a nahrávky mali veľký vplyv na to, akým spôsobom sa skinheadské hnutie u nás vyvíjalo. Prvý koncert sa uskutočnil v januári 1990 v Bratislave. Spevák mal problémy s VPN, ktorej členovia chystali oficiálny zákaz verejnej produkcie Krátkeho procesu. Amatérsky zvukový záznam z koncertu kapely si medzi sebou šírili jej priaznivci, nahrávka kolovala medzi bývalými metalistami a nazi-punks (členovia punkovej subkultúry sympatizujúci s neonacizmom) a na spoločných koncertoch s punkermi sa objavili prvé holé lebky aj v našich končinách. V textoch okrem skladieb typu Slovensko Slovákom (v ktorej o. i. vyzývajú za Slovensko bez národnostných a etnických menšín) sa už spomínali nielen „cudzinci v Tatrách“, aj zahraniční študenti, ktorí na Slovensku žili. V kultovej skladbe Na prach! dokonca vyzývali na fyzickú elimináciu nepriateľa, obozretne však bez toho, aby ho označili. V roku 1991 odišli spevák a basgitarista a hrala skupina v novej zostave až do konca roka 1998. V auguste 1993 nahral Krátky proces svoj štúdiový materiál v Slovenskom rozhlase v Bratislave a vydal MC a CD pod názvom Na prach!. Po vzájomnej dohode s vydavateľom a na odporúčanie jeho právnika vypustili z pesničiek niektoré výrazy. Krst nového CD a MC sa uskutočnil v decembri 1993 v DK v Záhorskej Bystrici (okrajová časť Bratislavy) za účasti hostí z ČR – Buldok, Valašská Liga a Vlajka. Už počas cesty na koncert boli zaznamenané drobné incidenty v autobusoch MHD aj v okolí samotného kultúrneho domu, kde sa hajlovalo a skinheadi sa prezliekali do nacistických uniforiem. Sálu si prenajali na koncert rockových skupín. Keďže sa koncert skončil až neskoro v noci, do prvého nočného spoja sa všetci účastníci nevmestili, a tak sa väčšia časť vydala do mesta pešo, za sprievodu hliadkových vozidiel polície. Postupne vzniklo aj niekoľko ďalších národne a rasisticky orientovaných hudobných skupín, ako Slovenská liga, Rýchly nápor, Nástup, Memorandum, Biela garda, Otčina, Justícia, Posledná výstraha, N. S. Band, D. M S., Ancestors, Front 18. V podstate s malými obmenami hrajú na spoločných česko-slovenských akciách, väčšinou dve-tri spolu a niekedy aj ako predkapely zahraničných kolegov. Asi najväčšej popularite sa tešil Biely odpor z Nitry, ktorý o. i. popularizoval medzi skinheadmi aj severskú mytológiu. Treba povedať, že tieto skupiny, nedosahujú vysokú hudobnú úroveň, čo si však doslova kompenzujú textmi, v ktorých, niektorí radikálnejšie, iní menej útočia na rozličné etniká a menšiny. Pre hnutie sú však utužujúcim faktorom a na koncertoch sa často stretáva veľký počet ich sympatizantov. Hudba sa tak stáva prostriedkom na šírenie ideí hnutia medzi ďalších mladých ľudí. Tí využívajú anonymitu hromadných akcií aj na rôznu násilnícku činnosť.
