Tibet, ktorý je na juhozápade Číny, sa označuje aj ako strecha sveta alebo tretí pól. A to s najvyšším vrcholom sveta Mount Everestom (Čomolungou) s výškou 8 844 metrov nad morskou hladinou. Je na pomedzí s Nepálom. Tibet je náhorná plošina s priemernou nadmorskou výškou 5 000 metrov. Leží tu väčšina pohorí Himalájí. Pramenia tu veľké ázijské rieky: Jang-ce-tiang (Žltá rieka), Hindus, Mekong, Brahmaputra, Ganga. Tibet má rozlohu 2,5 milióna kilometrov štvorcových. To je štyri razy viac ako rozloha Francúzska. Z toho takmer polovicu – 1,22 miliónov štvorcových kilometrov tvorí autonómna oblasť Číny (od roku 1965) s názvom Tibet.
Tibet bol prakticky neustále od 6. storočia nášho letopočtu súčasťou Číny. Ústredie Čínskej ľudovej republiky oficiálne uznáva existenciu etnického a lingvistického Tibetu. V autonómnej oblasti Tibet žije približne 3,2 milióna občanov. Z nich Tibeťanov je 2,4 milióna. Poznamenávam však, že Tibeťanov v celej ČĽR je približne 5 miliónv. Tibeťania mimo autonómnej oblasti žijú v dvoch tibetských autonómnych prefektúrach (menšie útvary – oblasti, ako je provincia alebo autonómna oblasť). Okrem toho Tibeťania žijú ešte v ďalších 9 tibetských prefektúrach a v 2 autonómnych tibetských okresoch. Tibetské autonómne prefektúry sa nachádzajú v nadmorskej výške viac ako 3 000 metrov.V priebehu ostatných šesťdesiatich rokov počet obyvateľov autonómnej oblasti Tibet vzrástol trojnásobne.
Z dejín je známe, že už v 7. storočí nášho letopočtu sa pôvodné nomádske kmene zjednotili a začal sa tu šíriť budhizmus. Ten sa stal v 8. storočí štátnym náboženstvom. V rokoch 1253 – 1720 v Tibete vládli mongolskí cháni. V 19. storočí boli boje a spory o nadvládu nad Tibetom medzi Čínou, Anglickom a Ruskom. V roku 1911 Tibet vyhlásil samostatnosť. Diplomaticky ju však neuznal žiadny štát. V roku 1950 Tibet obsadila čínska armáda, aby to potom v roku 1951 „legalizovali“ zmluvou – akože o mierovom oslobodení. V Tibete však boli proti ČĽR v rokoch 1956 – 1959 nepokoje. 14. dalajláma na to odišiel do exilu do Indie. Podobne aj tisíce občanov. V zahraničí pôsobí exilová tibetská vláda. Pritom obrazy 14. dalajlámu sú v Pekingu bežne v chrámoch.
Autonómna oblasť Tibet sa v daných podmienkach – v rámci ekonomického systému ČĽR – ekonomicky neobyčajne rozvíja. Hrubý domáci produkt vzrástol zo 129 miliónov juanov v roku 1951 na 92 083 miliónov juanov v roku 2014. V rokoch 2009 – 2014 rástol v priemere ročne o 12,2 %. Je to aj vďaka výdatnej pomoci od ústrednej vlády ČĽR. V rokoch 1952 – 2014 to (vrátane investícií) bolo v 648 miliárd juanov. Neobyčajne významné je vybudovanie spojenia autonómnej oblasti s ostatnými časťami Číny. Vybudovala sa autostráda a moderné železničné spojenie. Uskutočnili sa významné štrukturálne zmeny v ekonomike, spoločnosti i obyvateľstve. Rástol podiel priemyslu, stavebníctva, dopravy i cestovného ruchu. Klesal podiel poľnohospodárstva, v ktorom má významný podiel chov dobytka (vrátane jakov). Jazykovo sú Tibeťania veľmi rôznorodí. Literárny jazyk síce jestvuje, ale spoločný hovorový jazyk nie je. Je množstvo dialektov a nárečí. Mnohé vzájomne nie sú vôbec zrozumiteľné. V záujme dorozumenia sa v školách popri tibetčine výrazne podporuje čínština a angličtina. Je to obdobne ako v Indii.
Autor, Ing. Michal Majtán, PhD., je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
Viac fotografií z výstavy Čínsky príbeh – Čínsky Tibet