Pre tých, ktorí džezovú speváčku Janu Koubkovú z Prahy nepoznajú, uvediem len niekoľko zaujímavých údajov. Táto dnes už renomovaná interpretka sa v pražskom učilišti ČKD vyučila za elektronavíjačku a pôvodne vôbec na spev nemyslela. Avšak vďaka svojmu nevšednému talentu začala čoskoro pôsobiť ako profesionálna speváčka. Asi od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia sa jednoznačne priklonila k džezu a ostala mu verná až dodnes. Speváčka chodí pomerne často i na Slovensko, a nielen do Bratislavy. Jej koncerty sú veľmi obľúbené aj na pódiách iných slovenských miest. Práve v Liptovskom Mikuláši zožala svojho času úspech aj medzi detskými divákmi, i keď mala spočiatku obavy, či jej rýdzej češtine budú slovenské deti rozumieť. Rozumeli. My sme si Janu Koubkovú doslova „uniesli“ na skúške jej koncertu, ktorý sa konal 31. mája v bratislavskom Zrkadlovom háji:
Ako ste sa k džezu dostali?
– Cestu profesionálnej speváčky som začala v súbore Linha Singers a Inkognito kvartet. Ale prvé skúsenosti s takpovediac klasickým džezom som nadobudla najmä pri spolupráci s Luďkom Hulanom a Viktorom Kotrubenkom. Neskôr som si vytvárala vlastné skupiny, napríklad skupinu Hot tety, či Horečka band, alebo Klub Jazzperanto v pražskom Paláci kultúry.
Kde v súčasnosti koncertujete, spievate?
– Intenzívne sa venujem koncertnej činnosti, o čom svedčí aj moje vystúpenie na koncerte v bratislavskej Petržalke. Po prvý raz som v tomto meste spievala na pódiu Domu kultúry v Ovsišti.
U nás ste pre milovníkov kvalitnej a nie celkom všednej džezovej hudby známou osobnosťou. Neuvažujete o tom, či by nebolo zaujímavé urobiť šnúru vystúpení na Slovensku? Veď jeden koncert v Bratislave je viac ako málo…
– To nezávisí odo mňa. Dnes je aj v umení situácia taká, že o všetkom rozhodujú peniaze. A o tých ja nerozhodujem. Veľmi rada by som účinkovala napríklad v Liptovskom Mikuláši, Prešove, či v Žiline. Viem, že v týchto mestách je obecenstvo, čo má pochopenie pre džezovú hudbu, ktorú prezentujem.
Dáte im to vedieť?
Určite dáme. Najmä o tom Liptovskom Mikuláši nepochybujte.
Zhováral sa František Poljak (1932), publicista
