UEFA (Únia európskych futbalových zväzov) sa rozhodla potrestať ŠK Slovan Bratislava vylúčením obecenstva v najbližšom zápase pohárovej Európy a finančnou pokutou 50 000 eur. Slovan má byť potrestaný za neželateľné prejavy politického charakteru, ktoré sa vyskytli v hľadisku na bratislavskom Tehelnom poli počas zápasu Európskej ligy UEFA s majstrom Kosova. Tie prejavy (transparenty a skandovanie) vyjadrovali odpor voči uznaniu Kosova za samostatný štát a ostro útočili voči UEFA.[1] K uvedeným prejavom došlo napriek dôraznému upozorneniu, ktoré UEFA vopred dala Slovanu, že ho za prípadné politické prejavy môže čakať prísny trest[2] a napriek tomu, že Slovan vyzval svojich priaznivcov, aby sa na štadióne zdržali akýchkoľvek prejavov súvisiacich s politickou situáciou, ktorá by sa dotýkala kosovského protivníka.
Stretávame sa s heslom „Politika do športu nepatrí“. Prečo však UEFA robí politiku napríklad v prípade Izraela? Prečo UEFA prijala Izrael za svojho člena? Veď predsa celý Izrael leží v Ázii, a nie v Európe! Zrejmým vysvetlením je protekčná ústretovosť Západu voči Izraelu (a podobne je to tak i voči Kosovu). Ak by bol Izrael zapojený do medzinárodných futbalových súťaží v rámci Ázie, akiste by došlo k incidentným situáciám v prípade zápasov reprezentantov Izraela v im neprajných štátoch – napríklad v Iráne. A tu by neboli iba slovné hrozby (transparenty a skandovanie hesiel), ale reálne by tu hrozili aj teroristické útoky voči izraelským športovcom. Vzniku takýchto situácií UEFA zabraňuje svojou proizraelskou protektorskou politikou.
Takto to nie je iba vo futbale. Napríklad FIBA Europe (Federation International Basketball Associations Europe), európska športová konfederácia združujúca basketbalové zväzy európskych štátov, tiež prijala Izrael za svojho člena.[3] Izrael bol v tomto roku poctený aj zorganizovaním juniorských (do 20 rokov) basketbalových majstrovstiev Európy, pričom mladí izraelskí basketbalisti sa stali majstrami Európy[4] a obhájili tak európsky majstrovský titul, ktorý získali v roku 2018 v Nemecku.[5]
Izraelskí športovci sú protekčne a bez odporu prijímaní do oficiálnych európskych súťaží. A ak by sa napríklad na Slovensku stretli s takými prejavmi nesúhlasu, aké sa nedávno ušli v Bratislave športovcom reprezentujúcich „samostatný štát“ Kosovo, usporiadateľ daného podujatia by musel očakávať sankcie. Neuvažuje sa zrušiť členstvo Izraelu či Kosovu v európskych organizáciách, ale už aj vopred sa avizujú sankcie voči usporiadateľovi takého podujatia, na ktorom nezabráni neželateľným prejavom odporu k protežovanému účastníkovi.
Ak sa chcú predmetné medzinárodné športové (i iné) organizácie vyhnúť oprávnenému odporu voči svojej zaujatosti, mali by opustiť svoju bezzásadovú, neprincipiálnu politiku dvojakého metra (jeden pre našich kamarátov a druhý pre tých iných). Konkrétne: Ak UEFA má takú starostlivosť o futbalistov Kosova, že Kosovu umožní účasť v európskych súťažiach a výskyt neželateľného nesúhlasu bude trestať; potom by UEFA mala zrušiť členstvo Izraelu a mala by sa zasadiť, aby za očakávané incidenty pri súťažných zápasoch Izraelčanov v niektorých ázijských islamských štátoch boli náležite potrestaní usporiadatelia týchto podujatí. Iným variantom by bolo ponechať Izrael v UEFA a preradiť Kosovo do ázijskej, prípadne africkej futbalovej organizácie.
Navyše, v prípade otvorenia dverí pre kosovských športovcov, je nemorálne zabuchnúť dvere pred krymskými športovcami. Im, po dosiahnutí príslušných kvalifikačných úspechov v rámci Ruskej federácie, by mala byť umožnená účasť v medzinárodných súťažiach. UEFA však zabránila krymským futbalovým klubom začleniť sa do ruskej ligovej štruktúry, súhlasila iba s vnútrokrymskými futbalovými súťažami, bez možnosti postupu do európskych zápolení.[6] Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) dokonca bráni aj príležitostným zápasom krymských futbalistov s ruskými futbalistami a za konanie takýchto zápasov hrozí sankciami voči Ruskému futbalovému zväzu.[7]
Zostručnene a skratkovito môžeme zhrnúť postoj spomenutých smerodajných medzinárodných organizácií: Izrael a Kosovo áno, Krym nie. Nadväzne sa natískajú otázky: Prečo? Majú byť potrestaní tí, ktorí majú iný postoj a hlasne ho vyjadria?
Tu sa teraz nebudeme podrobnejšie zaoberať problémovými záležitosťami týkajúcimi sa Izraela a Krymu. Našu pozornosť aktuálne zameriame na Kosovo, ktorého futbalisti sa v uplynulých dňoch na bratislavskom Tehelnom poli stali terčom nevôle nezanedbateľnej časti domácich účastníkov športového podujatia.
Prichodí nám zamyslieť sa: Prečo je tu odpor voči Kosovčanom? Je ten odpor nesprávny?
Odpoveď na uvedené dve otázky vyplýva najmä zo spôsobu, akým „samostatný“ kosovský „štát“ vznikol; kto a ako ho splodil.
Ako to vidím ja:
„Samostatnú“ „Kosovskú republiku“ vybojovalo pre jej albánskych obyvateľov vojensky NATO (aj s „našou“ pomocou). Jej vznik, násilným odtrhnutím provincie nám spriateleného a príbuzenského Srbska, diplomaticky posvätila Európska únia. To je silným zdrojom negatívnych emócií. V tejto smutnej a odsúdeniahodnej udalosti sa hanebne angažoval Amerikou vedený Západ (s mimoriadnou osobnou zanietenosťou Madeleine Albrightovej, vtedajšej ministerky zahraničných vecí USA), čo je dostatočne zdokumentované. K nespočetným svedectvám a na ne nadväzujúcim postojom v danej problematike som svojím trpasličím rozmerom prispel i ja; a na tomto mieste si z mojich aktivít dovoľujem v prílohe prezentovať jednu moju prácu.[8] Tá dokumentuje okrem iného aj to, že jediným cieľom takzvanej Kosovskej oslobodzovacej armády bola samostatnosť Kosova, že M. Albrightová dlho pred vojnou v Kosove presvedčila administratívu USA o potrebnosti odstrániť Miloševiča a že viac než dva roky sa v zákulisí i verejne usilovali dosiahnuť tento cieľ.
Nezanedbateľný počet nielen ľudí, ale i štátov, odmieta dosiaľ realizované „riešenie“ kosovskej problematiky.
Bolo správne na športovom podujatí vyjadriť odpor proti „samostatnému“ Kosovu? Nebolo to úplne zbytočné, nevhodné a dokonca kontraproduktívne? Malo to nejaký zmysel?
Pri odpovediach na uvedené otázky treba vychádzať zo súvisiacich skutočností. Protiprávne a nespravodlivo sa najsilnejšie zoskupenie štátov sveta svojvoľne dopustilo vojenského „riešenia“ vnútroštátneho konfliktu v Juhoslávii, ktorá sa proti mnohonásobnej presile nemohla obrániť.
Juhoslovania boli vyfackaní aj na športovom poli, aj vo futbalovej aréne.
Juhosláviu v roku 1992 nepripustili na futbalové majstrovstvá Európy, hoci svoju kvalifikačnú skupinu vyhrala. Desať dní pred šampionátom Juhosláviu nahradili Dánskom, ktoré v tej kvalifikačnej skupine skončilo druhé za Juhosláviou a následne tie majstrovstvá dokonca vyhralo. V apríli 1999 vedenie Realu Madrid uložilo juhoslovanskému futbalistovi Predragovi Mijatovičovi rekordnú pokutu (asi 30 tisíc eur) za to, že na protest proti leteckým útokom NATO na jeho vlasť odmietol nastúpiť na zápas španielskej ligy.[9]
Považujem za správne hlasno upozorniť na bezcharakterné konanie UEFA i iných orgánov, hoci aj počas futbalového zápasu; snáď to môže prispieť k tomu, aby v budúcnosti bolo viac nestrannosti a spravodlivosti.
[1] https://futbal.pravda.sk/europska-liga-uefa/clanok/523573-slovensky-majster-potrestany-zapas-slovana-s-feronikeli-bude-mat-dohru/
[2] https://futbal.pravda.sk/europska-liga-uefa/clanok/520281-uefa-je-mafia-kosovo-je-srbija-skandovali-slovanisti-kozak-bol-rozladeny/
[7] https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/496579-rusi-maju-dalsi-problem-ich-kluby-hrali-na-kryme-fifa-chysta-tvrdy-trest/
[8] Michal Petrovič Slovanský: Úryvky z memoárovej knihy Madeleine Albrightová: „Nejlepší ze všech možných světů“ a jednovetové poznámky MPS. [priložený súbor CLK-MadeLeine-JOC.doc]