Korupcia – súčasť trhového systému

Hoci si ešte aj dnes neraz uľavíme konštatovaním, že „to je možné iba u nás“, je čoraz zreteľnejšie, že mnohé spoločenské problémy nezískali rodný list na Slovensku. A už vôbec nie sú, ako sa vraví, dedičstvom komunizmu. Jedným z nich je korupcia v politike. Nemecká spoločnosť Siemens, ktorá už vyše desať rokov intenzívne pôsobí aj u nás, sa v posledných mesiacoch topí v rozsiahlom korupčnom škandále, ktorý je predmetom vyšetrovania nemeckých bezpečnostných, resp. justičných orgánov. Niekoľko ľudí sa už ocitlo za mrežami, viacerí sú vyšetrovaní na slobode. Jadrom obvinení je k istote sa blížiace podozrenie, že jedna z divízií Siemensu v snahe získať verejné zákazky vytvárala osobitné fondy na korumpovanie politikov. Škandál sa rozhorel už vlani na jeseň a podozrenia preverovala aj sama firma. V decembri napr. oznámila, že odhalila podozrivé finančné transakcie vo výške 420 miliónov eur (asi 14 a pol miliardy korún) z posledných siedmich rokov. Ako uviedol denník Wall Street Journal Europe (WSJE), objavili sa informácie, podľa ktorých o korupčných praktikách vedeli ľudia v najvyšších funkciách, čo hovorca centrály Siemens Peik von Bestenbostel absolútne odmietol. WSJE uviedol, že nemalo ísť o jednotlivé prípady, ale o schémy na platenie úplatkov s cieľom získať telekomunikačné kontrakty. Do nich by mal zapadať systém tajných bankových kont a falošných zmlúv na konzultácie. Aj na januárovom stretnutí akcionárov sa veľmi tvrdo hovorilo o nedostatočných opatreniach, ktoré mali zabrániť korupcii. Nejde o maličkosť, lebo podľa WSJE by dôkazy mohli niektoré krajiny viesť k vylúčeniu Siemensu z účasti na veľkých infraštruktúrnych projektoch, ktoré tvoria významnú časť jeho tržieb. Siemens však nie je jediná firma, ktorá má takéto problémy. Jedným z podozrivých je aj Lothar Pauly, ktorý sa medzitým dostal do vedenia Deutsche Telekomu, čo za podozrivých okolností kúpil Slovenské telekomunikácie (ST), keď jeho súperi o ST postupne „stratili záujem“. Podľa niektorých po zistení, že „súťaž“ o ST sa pripravovala tak, aby ju vyhral práve nemecký záujemca. Napokon aj preto musel z funkcie odísť vtedajší minister dopravy G. Palacka, podozrivý, že zhŕňal miliardy pre SDKÚ. Dôležitým signálom o korupcii bol v tomto prípade aj telekomunikačný zákon, ktorý zabezpečoval neohrozený monopol ST aj po privatizácii, napriek tomu, že už v tom čase sa dokončovala nová európska legislatíva s výraznými liberalizačnými prvkami. Dokonca aj úsilie pracovníkov ministerstva dostať tieto prvky do zákona stroskotalo na odpore politického vedenia Palackovho ministerstva. Spomenúť možno aj najnovšie korupčné problémy v Česku či zatknutie šéfa automobilky KIA v Južnej Kórei pre podozrenia z korumpovania najvyššie postavených politikov. Zoznam veľkých západných firiem, ktoré sa topili v korupčných škandáloch by vôbec mohol byť poriadne dlhý. Teraz však nejde o vynášanie súdov nad konkrétnymi firmami, hoci si nemožno nevšimnúť, že Siemenes, Deutsche Telekom, či KIA patria medzi spoločnosti, ktorým sa dobre darí aj u nás, a aj vďaka veľkým obchodom so štátom či samosprávami. Ide o to, ako je čoraz jasnejšie, že korupcia vo veľkom nie je slovenský vynález ani neblahé morálne dedičstvo komunistickej minulosti. Nekalé vzťahy s politikmi na najvyššej úrovni sa ukazujú ako súčasť obchodnej taktiky kapitalistického sveta. A nie je to prekvapujúce. Ide predsa o svet, kde rozhoduje kapitál, a zisk je najvyššou prioritou. Verejná oblasť sa zužuje a súkromná rozširuje. Čo sa má verejnosť starať do záujmov a vnútornej – i finančnej– politiky súkromných firiem? Ich výdavky zostávajú pred občanmi skryté, hoci obchodujú s vládou. Aj to je súčasťou trhového mechanizmu. Firmy zo Západu k nám mali priniesť serióznejšiu obchodnú politiku a komunikáciu s verejnými inštitúciami a vyspelejšiu firemnú kultúru. Pravidlá, ktoré rešpektujú vo svojich domovských krajinách. Namiesto toho často priniesli nekalé praktiky, nad ktorými ostávali stáť s úžasom aj odchovanci minulého režimu. Ale takto sa spomenuté firmy správajú aj inde v cudzine. Korumpujú miestnych politikov a neraz podporujú aj diktátorov. Nie sú poslami demokracie, ale kapitalizmu a trhového hospodárstva. Volanie po slabej vláde, odzbrojovanie verejnej moci, keď nefungujú neformálne spoločenské pravidlá regulujúce vzťah firiem a politikov, vyhovuje tým, ktorých cieľom je loviť v mútnych vodách. Napokon ani na Západe nezaviedli pravidlá korektného správania firmy, ale v podobe zákonov ich zaviedol štát. V tom čase silný, budujúci formálne pravidlá, ktoré sa osvedčili a až potom si ich dodržiavanie začala verejnosť vynucovať aj neformálne. Ukazuje sa však, že veľké západné firmy ako typickí kolonialisti vyvážajú do zahraničia všetko, čo už nemôžu použiť doma. U nás áno. A tak sa k nám dostáva i vysoko sofistikované know-how v oblasti korupcie. Pod pláštikom poradenstva či marketingových výdavkov sa často ukrývajú obyčajné úplatky, ktoré sa takto stali tolerovaným obchodným nástrojom. Autor je publicista, venuje sa ekonomickej žurnalistike