Koniec pochybnostiam, Smer dáva najavo svoju sociálnodemokratickú orientáciu

Dušan Čaplovič, poslanec NR SR a podpredseda Smeru – sociálnej demokracie V roku 1969 absolvoval Filozofickú fakultu univerzity Komenského. Od roku 1980 do roku 1990 pôsobil neprestajne v Archeologickom múzeu v Nitre. V 90. rokoch bol až do roku 2001 najskôr členom predsedníctva a potom aj podpredsedom Slovenskej akadémie vied. Politicky sa priamo neangažoval, ale po novembrovom prevrate v roku 1989 sa netajil svojou ľavicovou orientáciou, čo prejavil vzťahom k Strane demokratickej ľavice. Neskôr bol jej vývojom sklamaný a tak sa zapojil do zakladania strany Smer. Už pred minulými parlamentnými voľbami pôsobil v jeho vedení a od roku 2002 je za Smer poslancom NR SR. Je členom jej výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. S hosťom sa zhováral Jakub Topol Považujete vaše rokovanie v nedeľu tento týždeň za dôležité pre samotný Smer-SD a aj pre vašich voličov? – Volebný program, ktorý Smer-SD v nedeľu tento týždeň prijme, bude smerodajný pre našich voličov a vôbec pre všetkých, ktorých Smer-SD zaujíma, aby sa zorientovali a pochopili, v ktorých oblastiach sa naša strana sústredí predovšetkým na zmeny oproti terajšiemu vládnutiu, ktoré hodnoty, či už v oblasti ekonomiky, sociálnych vecí, kultúry alebo vzdelania, budú základom našej politiky v najbližšom období. Istou novinkou pri príprave programu, na ktorú sme doteraz u politických strán na Slovensku neboli zvyknutí, boli tzv. programové konferencie. Podľa jednotlivých častí programu ste na ne pozývali aj nečlenov strany. Osvedčil sa vám takýto otvorený spôsob prípravy v podstate straníckych dokumentov? – Bol to krok správnym smerom, som veľmi rád, že sme mohli a môžeme v tejto súvislosti využívať aj pomoc a najmä skúsenosti nadácie Friedrich Ebert Stiftung. Inštitút ASA vytvoril priestor na nestrannú diskusiu odborníkov o tých oblastiach, ktoré by mali byť nosnými pri príprave nášho volebného programu, a v prípade, že o tom rozhodnú voliči vo voľbách, aj pri príprave programového vyhlásenia vlády, v ktorej by mal byť aj Smer-SD. V oblasti, ktorej sa ja dlhodobo venujem a ktorú mám v oblasti programovej aj na starosti… To je ktorá? – To je oblasť vzdelanostnej politiky a budovania spoločnosti a ekonomiky založenej na poznatkoch a vedomostiach. Aj v tejto oblasti sme využili priestor, ktorý nám programový seminár umožnil, a pozvali sme odborníkov z vysokých škôl, stredných škôl, ale aj z tzv. malého školstva, z vedy a výskumu, nechýbali ani ekonómovia, zástupcovia samospráv i odborových organizácií. Dokonca sme pozvali – a aj prišli – i podnikateľov, ktorých prepojenie na vzdelávací systém je pri budovaní poznatkovej ekonomiky veľmi dôležité. Ako na vás zapôsobila táto nová skúsenosť? – Hovoriť o týchto veciach pre nás neznamenalo začínať na zelenej lúke. Smer bol v roku 2002 – pred parlamentnými voľbami – vôbec prvou politickou stranou na Slovensku, ktorá už vo svojom programe reagovala na tzv. lisabonský proces a potom aj barcelonský proces, a z toho sme potom vychádzali aj pri hodnotení toho, čo vláda vykonala v rokoch 2002 – 2006. Tento pohľad, ktorý vychádza z nášho vtedajšieho volebného programu, sme uplatňovali počas končiaceho sa volebného obdobia aj pri našich politických postojoch. Napríklad? – Napríklad pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v Národnej rade. Keď som spomenul novú skúsenosť, mal som na mysli takýto spôsob prípravy volebného programu. – Už som povedal, že to bol krok správnym smerom. Bola to dobrá skúsenosť. A bolo to tak aj z pohľadu tých, ktorých ste oslovovali? Získali ste od nich pozitívne reakcie na fakt, že aj nečlenovia strany mali možnosť vstúpiť do procesu prípravy straníckeho programového dokumentu? – Viete, ja som prišiel do politiky z akademickej obce a tam sme na otvorenú odbornú diskusiu bez zbytočných zábran zvyknutí ako na správnu a efektívnu metódu práce práve v takej oblasti, ktorej sa v politike vraví programová. Nemal som teda žiadny problém osloviť vedeckých a pedagogických pracovníkov z univerzít, ľudí zo Slovenskej akadémie vied a požiadať ich o spoluprácu, o účasť na našich programových konferenciách a seminároch. Prišli radi, lebo to nebola len pre Smer príležitosť prezentovať a konfrontovať svoje predstavy a zámery, ale aj pre nich povedať svoje požiadavky. Tak sme sa napríklad dostali k požiadavkám Slovenskej rektorskej konferencie alebo Predsedníctva Slovenskej akadémie vied. A mohli ich zakomponovať do nášho volebného programu v podobe, v akej sa naozaj dajú realizovať vo volebnom období 2006 – 2010. Je a bol, povedzme na týchto programových podujatiach, Smer-SD dostatočne otvorený aj prípadnej kritike svojich zámerov? Boli ste a ste stále pripravení na ich korigovanie, ak odborníci zaujmú iný postoj? – Ale veď to sa aj dialo. My sme si plne vedomí, že nemáme ani čarovný prútik, ani sme nepojedli všetku múdrosť sveta, takže naozaj na základe takýchto diskusií dochádzalo k zmenám v našich dokumentoch, ktorých návrhy sme na programové podujatia predkladali. Veď toto nemôže byť jednostranné presviedčanie, ale obojstranný dialóg, založený na základe faktov a jasných argumentov a myslím si, že práve toto sa nám podarilo. To platí o našej programovej príprave vo všeobecnosti a pokiaľ ide o oblasť, ktorú garantujem práve ja, mám možno istú výhodu. Akú? – Naša strana považuje práve oblasť vzdelávania, vedy a výskumu a budovania poznatkovej ekonomiky za prioritu priorít. Takže v mojom prípade dokonca nešlo o nejakú „nárazovú“ predvolebnú aktivitu, ale o vyvrcholenie štvorročnej systematickej spolupráce s odborníkmi v tejto oblasti. Dokážete čerpať aj vedomosti a skúsenosti zo zahraničia, najmä krajín, ktoré naozaj poznatkovú spoločnosť budujú? – Nielen že to dokážeme, ale sme to aj robili. Okrem účasti na mnohých medzinárodných podujatiach som v tejto oblasti programu plne využil dokument európskych socialistov, ktorý sa nazýva Dokonalá Európa a v ktorom sa objavili mnohé skúsenosti sociálnodemokratických a socialistických strán zo starého kontinentu. Verte mi, že všetky môžu byť pre Slovensko inšpiratívne. Pretože sú to práve socialisti a sociálni demokrati, kto v súvislosti s Lisabonskou stratégiou zvýšenia konkurencieschopnosti Európy upozorňujú, že nie je možné sústrediť sa len na jej ekonomické ciele, ale aj na sociálne a environmentálne. Inak konkurencieschopnosť nezvýšime, resp. ju dlhodobo neudržíme. To je zásadný rozdiel v porovnaní s liberálmi a konzervatívcami. Dzurindova vláda dokázala neuveriteľným spôsobom ignorovať občiansku verejnosť a odborníkov pri tvorbe svojich politík. Je Smer pripravený rovnakým spôsobom, akým pripravil svoj program, spolupracovať s nezávislými ľuďmi, aj keď bude vo vláde? – Samozrejme. V modernej občianskej a demokratickej spoločnosti treba využívať každý občiansky a odborný potenciál, a to znamená otvárať sa nielen mimovládnym organizáciám, ale aj odborníkom zo všetkých oblastí, samosprávy, odborov a podobne. Môžem zodpovedne povedať, že ľudia z akademickej sféry, zo SAV aj v uplynulom období neboli ticho a predkladali vláde a štátnym inštitúciám mnoho projektov, ale vláda ich ignorovala a preberala rôzne, s našou realitou nekompatibilné vzory, ktoré boli vzdialené systematickej podpore vedy a vzdelania. A tak sa podpora tejto oblasti zúžila iba na verbálne deklarácie a prázdne sľuby, ale pokiaľ išlo o konkrétne kroky, tak sa udialo len málo alebo úplne nič. Nemyslíte si, že problém je v ideologických východiskách? Teda v tom, že ak uprednostňujete všade trhové riešenia, tak v niektorých oblastiach to jednoducho nemôže fungovať? – Nielen v oblasti vedy a vzdelania, ale aj v oblasti zdravotníctva, kultúry, sociálnych vecí zastávam postoj, ktorý prezentoval známy európsky socialistický politik Michel Roccard. Podľa neho presne o takýchto sektoroch nemožno hovoriť v trhových reláciách, ale to, do akej situácie sme sa dostali na Slovensku, je práve dôsledkom toho, že pravicová Dzurindova vláda vnímala tieto sektory ako priestor na uplatňovanie trhových pravidiel. Je aj toto dôkazom, že naše reformy a najmä princípy nevyvolávajú v západnej Európe taký nekritický obdiv, o akom sa nás usilujú presviedčať terajší slovenskí vládni predstavitelia? – Predovšetkým moderná Európa nerobí reformy, ktoré by ju – tak ako je to u nás – posúvali na prelom 19. a 20. storočia. Európa sa pozerá dopredu, do 21. storočia, a nie dozadu, a využíva úplne iné modely, než ktoré na Slovensku presadzuje Dzurindova vláda. Keď som bol ešte v 90. rokoch na študijnom pobyte vo Fínsku, tam sa už vtedy hovorilo o orientácii na poznatkovú spoločnosť, na poznatkovú ekonomiku. Teda v čase, keď sa tie pojmy u nás ani nepoužívali. Ale nie v tom je ich náskok pred nami, ale v tom, že toto celospoločenské smerovanie je a od začiatku bolo výsledkom širokého politického a spoločenského konsenzu, ktorý dokázali uzavrieť sociálni demokrati s liberálmi i konzervatívcami. Aj oni totiž pochopili, že šanca udržať Fínsko na vysokej úrovni je skrytá práve v masívnych investíciách do vedy, výskumu a do vzdelávania, ktoré bude prístupné všetkým bez rozdielu. Viete si predstaviť takúto dohodu aj u nás? – Takáto dohoda predpokladá, že už nebude od pravice neustále počúvať, že najskôr treba naštartovať ekonomiku a až potom budú peniaze na vzdelávanie, vedu a výskum, ale aj na zdravotníctvo. Úspešné severské štáty totiž dokázali, že práve (verejné) investície do týchto oblastí pôsobia ako katalyzátor ekonomického rastu, ale predovšetkým zabezpečujú, že nepôjde o rast, ktorý sa o pár rokov, za dve–tri volebné obdobia vyčerpá, ale ktorý dokážeme udržať dlhodobo. Podpora vzdelania, informatizácie a inovácií akceleruje nielen modernú spoločnosť vo všeobecnosti, ale aj modernú ekonomiku konkrétne, to by som chcel predovšetkým zdôrazniť. Lebo to sa týka napríklad aj podpory modernizácie malého a stredného podnikania, ktorú doterajší prístup Dzurindovej vlády nielen že nemotivoval, ale doslova brzdil. Prečo nechcete uznať, že k čiastočnému zlepšeniu predsa len dochádzalo v týchto oblastiach aj u nás? Malými krôčikmi, ale predsa sa zvyšovali prostriedky na školstvo aj na Slovensku. – Ale veď práve o tom hovorím. Skutočnú modernizáciu nemožno naštartovať nejakým postupným „prisýpaním“ prostriedkov po troškách, tak predsa neinvestuje ani žiadny podnik, ktorý potrebuje zásadnú reformu. Tu treba na začiatku výrazne zasiať semeno a po desiatich či dvanástich rokoch možno očakávať žatvu, lebo toto nie je oblasť, v ktorej by ste mohli výsledky očakávať raz rok či dva. Žiadna vláda nemôže na Slovensku uspieť pri budovaní poznatkovej spoločnosti, ak bude myslieť a konať len na volebné efekty. Naopak, na to treba vládu, ktorá má skutočnú odvahu a ktorá je schopná myslieť a plánovať aspoň strednodobo. Lenže máme u nás dostatočné personálne kapacity na to, aby sme konečne vypracovali a čo najširší konsenzom prijali dlhodobú stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti? – Slovenská akadémia vied v spolupráci s vysokými školami vypracovala niekoľko takýchto materiálov, ktoré síce skončili v rukách podpredsedu vlády Ivana Mikloša a premiéra Mikuláša Dzurindu, ale potom nenasledovala žiadna odozva. Boli to nielen strednodobé prognózy vývoja na Slovensku, ale aj dlhodobé prognózy a isté vízie moderného Slovenska v globalizujúcom sa svete. Ja by som sa v politickej praxi momentálne zameral najmä na to strednodobé plánovanie, predovšetkým v súvislosti s tým, že sa v budúcom roku začína nové plánovacie obdobie v Európskej únii, ktoré potrvá do roku 2013. Takže v tejto oblasti bolo spracovaných množstvo analýz, množstvo materiálov bolo odovzdaných, ale takmer nič sa z toho nesplnilo. Dokonca to vyzerá tak, že aj projektu Minerva hrozí podobný osud. – Presne tak, a to dokonca v takmer všetkých jeho oblastiach. Ubehlo vyše roka od schválenia Minervy v honosných priestoroch hotela Carlton v Bratislave, ale čo sa naozaj odvtedy podarilo? Žiadne zásadné riešenia či už v oblasti verejných investícií, v oblasti financovania či legislatívy jej prijatie neprinieslo. My sme v Slove už pred časom napísali, že Minerva bola skôr predčasným štartom volebnej kampane Dzurindovej vlády. Dokonca sme na čosi podobné upozorňovali už pred rokom. Zdá sa vám dnes, že sa tieto varovania naplnili? – Myslím si, že určitú úlohu mohli zohrať aj už blížiace sa voľby, ale Minerva bola aj výsledkom istého tlaku zo strany Európskej únie, ktorá nebola spokojná s realizáciou Lisabonskej stratégie, a to nielen na spoločnej európskej, ale aj na národnej úrovni. Napokon, vládni predstavitelia počúvali aj naše vystúpenia v parlamente, poznali naše priority a vedeli, kam sa bude náš program uberať. Takže zvolili pragmatický prístup, ktorého výsledkom bol tento dokument. Lenže ak si v ňom dnes listujete, ak si skontrolujete jeho akčný plán schválený vo vláde, ak skontrolujete termíny úloh, ktoré v ňom sú s realitou, tak väčšina z toho sa neplní. Nemyslíte si, že to vyplýva z toho, že Minerva bola pripravená bez širšej občianskej a odbornej diskusie a je položená na úzkych ideologických základoch ekonomického liberalizmu? – Áno, je to prejav ideologického súboja, ktorý sa odohráva aj v Európe, ale práve preto nemôžeme brať vážne tvrdenia Dzurindovej vlády, že predložila stratégiu, od ktorej sa musí odvíjať strednodobý rozvoj Slovenska. Veľká časť spoločnosti nedostala možnosť diskutovať o stratégii, nebola možnosť k nej zaujať seriózny postoj. Do jej tvorby boli za „občiansky sektor“ zapojené IVO a INEKO, tzv. think-tanky, ktoré sú len predĺženou rukou vlády a konkrétne jej podpredsedu Ivana Mikloša a v žiadnom prípade nereprezentujú občiansku spoločnosť na Slovensku. Vláda jednoducho oslovila a do prípravy Minervy zapojila sebe blízkych ľudí, ktorí ju podporujú a ktorí predovšetkým vychádzajú z tých istých ideologických základov. A to pre ňu bolo zjavne rozhodujúce kritérium, nie celospoločenský aspekt či odborné hľadisko. Uvažujete v prípade účasti Smeru vo vláde o prípadnej revízii Stratégie konkurencieschopnosti SR do roku 2010? – Áno, určite budeme musieť po voľbách v prípade našej účasti vo vláde urobiť istý vnútorný audit nielen toho, čo sa urobilo, ale najmä toho, čo je vôbec reálne urobiť, aby sme dosiahli stanovené ciele, lebo niektoré sú od začiatku len zbožným želaním. Musíme to zhodnotiť z hľadiska reálnych ekonomických možností a nájsť nástroje, ktorými to vhodne rozložíme na celé volebné obdobie, a zapojiť čo najširšiu obec odborníkov. Ale prioritou je už konečne splniť to, čo sľúbila Dzurindova vláda na začiatku volebného obdobia, keď tvrdila, že do roku 2006 bude do vedy investovať 1,8 percenta HDP, a dnes hovorí, že do roku 2010 treba dosiahnuť úroveň investícií vo výške 1,8 percenta HDP. Takže to, čo by mal vo vláde urobiť Smer, je prestať o tom rozprávať, ale naozaj aj konať a rastu HDP prispôsobiť aj verejné investície do vedy a výskumu i do vzdelania. Hovoríte však vo vnútri Smeru aj o finančnom zabezpečení svojich politických priorít s ľuďmi, ktorí majú na starosti oblasť ekonomiky a verejných financií? – Vôbec si neviem predstaviť, že by som si naplánoval nejakú ideálnu víziu o tom, čo chcem vo vláde robiť a pritom by som ignoroval ekonomickú realitu a ekonomické možnosti. Takže o našich plánoch hovoríme aj s ekonómami nielen v Smere, oslovil som odborníkov aj z ekonomického ústavu SAV, ale to, k čomu dochádzam, je zistenie, že v slovenskej ekonomike nie je málo zdrojov, ide len o to, akým spôsobom sa prerozdeľujú, komu slúžia a na čo sa využívajú. Čiže opäť sa musím vrátiť k tomu, že veci, o ktorých sa rozprávame, nie sú otázkou nedostatku financií, ale nedostatku politickej vôle a iných skutočných politických priorít oproti deklaro-vaným. Napríklad za celkom reálny považujem aj po konzultáciách s ekonomickými špecialistami náš plán zvýšiť verejné výdavky na školstvo, vrátane základných škôl z terajších 3,8 percenta HDP na aspoň 5 percent HDP a podobne posilniť verejné investície do vedy a výskumu z terajších asi 0,43 percenta HDP na 0,8 percenta HDP. Všetko je to otázka strategického politického rozhodnutia a potom aj toho, aby sa tieto finančné prostriedky využívali transparentne, efektívne, aby sa ich použitie dalo kedykoľvek kontrolovať a aby bolo možné zhodnotiť výsledky projektov za tieto peniaze. Ste nielen radovým poslancom, ale aj podpredsedom Smeru-SD. Očakávate, že v nedeľu schválením predkladaného programu potvrdí vaša strana svoju sociálnodemokratickú orientáciu? – Myslím si, že nielen v tej oblasti, ktorú ja garantujem, potvrdí schválený program sociálnodemokratickú orientáciu Smeru. Veď sme sa viacerí pri vypracovaní čiastkových programových dokumentov opierali o sprostredkované skúsenosti sociálnych demokratov z európskych krajín, o dokumenty európskych socialistov. Takže tá cesta, ktorú sme zvolili, je jednoznačne cestou štandardnej sociálnodemokratickej strany. Boli aj zmeny na kandidátke na poslednú chvíľu a odstúpenie podpredsedníčky Moniky Beňovej výsledkom vnútorných súbojov zástancov a odporcov sociálnodemokratickej orientácie Smeru? A sú tieto zmeny dôkazom, že vyhrali tí prví? – Ja si vôbec nemyslím, že v týchto veciach rozhodujú osoby. Dokonca ani pani Beňová nikdy nemala problém podporiť moje návrhy a dokonca ich podporovala dosť razantne, pretože je európskou poslankyňou a pozná názory a skúsenosti svojich kolegov a vie, čo sa o týchto témach hovorí v samotnom Európskom parlamente. Tieto zmeny na kandidátke s tým nemajú nič spoločné. Vnútorný vývoj Smeru určite nebol priamočiary, ale ono je to možno aj lepšie. Veď platí staré latinské pravidlo Per aspera ad astram. Cesta tŕním a cez prekážky k hviezdam je zložitejšia a náročnejšia, ale viac vás naučí a lepšie vás pripraví na život. A to platí aj v politike. Považujete už teda diskusie o tom, či je Smer naozaj sociálnodemokraticky orientovanej stranou za uzavreté? – Áno a som presvedčený, že náš program vyvráti akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Bude platiť to isté aj o vašom pôsobení vo vláde? – Vládny program je, samozrejme, vždy otázkou priorít vládnych strán na jednej strane a istých kompromisov na strane druhej. Ide o to, že Smer naozaj pôjde len do takej vlády, ktorá zabezpečí realizáciu sociálnodemokratických priorít zameraných na budovanie štandardného európskeho sociálneho štátu na Slovensku. Navyše dnes Smer už ani nemá inú možnosť, pretože je pevne „ukotvený“ v Strane európskych socialistov, v Socialistickej internacionále, v socialistickom politickom klube v Európskom parlamente. Smer sa definitívne vybral na cestu, ktorá je sociálnodemokratická, je štandardná z hľadiska Európy, nie je postavená proti nej, ale za zjednotenie Európy na sociálnodemokratických princípoch a predovšetkým na solidarite.