Konflikt pozemkovej reformy vo Venezuele

Kooperativistických ekologických poľnohospodárov podporovaných poľnohospodárskymi programami venezuelskej vlády v auguste napadli maskovaní ozbrojení muži, ktorých – ako tvrdia farmári – najali veľkí miestni vlastníci pôdy, aby prekazili zmeny zastrešené „bolívarskou revolúciou“ v údolí Ánd. „Sedel som aj s dcérou na kolenách v stane, aby nám nemohli podpáliť strechu nad hlavou. Používali vulgárne a obscénne výrazy a opakovali, že ľudí ako sme my si tu neželajú a že nás zabijú a všetko podpália, ak im nevydáme pôdu,“ povedal v piatok Yuly Barrios štátnemu generálnemu prokurátorovi. Približne tridsať agresorov používalo na odstránenie farmárskych stanov mačety, kovové rúrky a benzín, zničili motor a kolesá traktora, ktorý bol darom vládneho Poľnohospodárskeho socialistického fondu (FONDAS), ukradli videozariadenie a fotografické vybavenie a vylúpili všetky malé usadlosti. To všetko za pasívneho prizerania štátnej polície. Útoky sa udiali v lesnatom údolí rieky Mucujún, v El Vallecito. V údolí rieky, ktorá je hlavným zdrojom vody pre neďaleké mesto Mérida a širší andský región. Váhanie štátneho aparátu Navzdory malebnej scenérii je stret politicky protichodne orientovaných obyvateľov ako zranený nerv prechádzajúci nervovým systémom celej krajiny a je dobrým a komplexným príkladom vzájomnej interakcie národných priorít sústreďujúcich sa na potraviny, prírodné zdroje, majetok a občiansku bezpečnosť a zároveň aj pripomienkou neľútostných postupov, aké je opozícia schopná uplatňovať na destabilizáciu vládnych iniciatív. Väčšina rodín žijúcich v údolí s transparentmi hlásajúcimi ochranu vodných zdrojov podporovala v regionálnych voľbách kandidátov zo Spojenej socialistickej strany Venezuely (Partido Socialista Unido Venezolano, PSUV) ako aj opozičné strany a požadovala obmedzenie prístupu do oblasti. Kooperativisti však chcú údolie pretvoriť a „vybudovať spoločnosť nezávislú od privilégií“ vytvorením lokálnej siete štátom dotovaných sociálnych služieb, pridelením nevyužitej pôdy malým ekologickým poľnohospodárom, opätovným zalesnením brehov rieky a zabezpečením ekologického vzdelania komunite. Zmiernenie konfliktu znovu zhoršilo váhanie nerozhodného štátneho aparátu všeobecne známeho nadŕžaním pozemkovým elitám, no vyhlasujúcim solidaritu ako s reformátormi, tak aj s revolucionármi. Kým ministerstvo poľnohospodárstva je vytrvalým spojencom kooperatívnych farmárov, ministerstvo životného prostredia sa s odpoveďou neponáhľalo, a tak štátny zástupca, najväčší vlastník pôdy v El Vallecito „neutrálne“ ponechal kooperativistov postarať sa samých o seba. „Radi by sme videli nejaký náznak, že tu skutočne existuje nejaká vláda, že tu existuje nejaká organizácia a právne povedomie,“ deklaroval na verejnom stretnutí so zástupcami vlády člen kooperativistov Gustavo González. Pozadie konfliktu V priebehu rokov Chávezova vláda skonfiškovala polofeudálnym vlastníkom nevyužívanú poľnohospodársku pôdu a zmenila ju na kooperatívne farmy na čele s komunitnými predstaviteľmi, zveľadila potravinové továrne vo vlastníctve štátu a aj národné parky. Ministerstvo poľnohospodárstva predpokladá, že v roku 2007 boli prerozdelené približne dva milióny hektárov pôdy a v nasledujúcom roku sa ráta so zoštátnením ďalších štyroch miliónov hektárov. V túžbe zapojiť sa a podporiť toto úsilie začali revolucionári z Méridy používať prázdninové stany, ktoré im pred štyrmi rokmi zapožičala štátna vodárenská spoločnosť v El Vallecito za účelom obnovenia komunity. Vzniklo tak čulé komunitné centrum vybavené počítačovým strediskom, subvencovaným trhom s potravinami, lokálnym rádiom, viacúčelovými sálami, bazénom, športovými zariadeniami podporovanými príspevkami federálnych sociálnych programov známych pod označením „misie“. Väčšina chudobných obyvateľov údolia s potešením prijala služby, ktoré im poskytuje komunitné centrum. Iní váhajú s akceptovaním nových susedov, ktorých veľmi nemajú rady najvplyvnejšie a najbohatšie rodiny. Kooperativisti chcú posunúť svoj projekt ešte väčšmi dopredu a vytvoriť v El Vallecito tzv. Jadro vnútorného rozvoja (NUDE). Ich dcérsky projekt s názvom Mocaquetoes je alternatívnou komunálnou štruktúrou, v ktorej miestni predstavitelia poskytujú celkové riešenia potravín, životného prostredia, vzdelávania a sociálneho vybavenia. Mocaquetoes získali v údolí legálne do užívania 40 hektárov pôdy v roku 2007, keď nedostatok potravín a celosvetová potravinová inflácia motivovala Národný krajinný inštitút (INTI) zintenzívniť pokusy o zoštátňovanie pôdy. Napriek tomu najvplyvnejšie rodiny žijúce v El Vallecito požadujú, aby „votrelci“ odišli. „V El Vallecito žijú bohatí vlastníci pôdy z Portugalska, Francúzska a Spojených štátov amerických, keď sa však o kultiváciu údolia pokúšajú venezuelskí kreoli, ktorí nepatria do ich rodiny alebo triedy, tí fašisti nás odmietajú!“ vyjadril sa na stretnutí jeden z aktivistov, Franklin Mendoza. Organizátori Mocaquetoes tvrdia, že elity žijúce v údolí reagujú na nedodržiavanie dlhodobo pretrvávajúcich triednych výhod. Samozrejme, prevažnú časť skonfiškovanej pôdy pridelili rodinným príslušníkom vlastníkov pôdy pred vyše dvadsiatimi rokmi s oficiálnym zámerom vybudovať domy pre robotníkov v miestnom elektrárenskom podniku. Nakoniec sa však pozemky využívali jedine ako pristávacia plocha modelových lietadiel a iných exkluzívnych aktivít ich vlastníkov. Environmentálne obavy Podľa zámožných rodín je ohrozená čistota hlavného vodného zdroja v oblasti. Oblasť okolo rieky bola vyše dvoch desaťročí oficiálne ochránená pred ekologicky nežiaducim vývojom, a preto ju nemôžu prideliť kooperativistom, ak sa bude vývoj pridržiavať federálneho práva, tvrdia. „Nebojujeme o pozemky, ale o vodu pre Méridu,“ povedal tlači v roku 2007 hovorca zámožných statkárov José Espinoza. „Nie sme proti vnútornému rozvoju, ale ten by mal vyrastať zvnútra komunity, a nie zvonka.“ Organizátori Mocaqueteos na oplátku citujú zákon na ochranu rieky Mucujún, podľa ktorého sú v chránenej zóne povolené dlhodobo udržateľné poľnohospodárstvo, ekoturizmus, zalesňovanie a vzdelávacie projekty schválené ministerstvom životného prostredia. Kooperativisti zároveň argumentujú štúdiami vplyvov na životné prostredie, ktoré vydalo ministerstvo životného prostredia, podľa ktorých je 17 hektárov im pridelenej pôdy určenej na zalesnenie, a NUDES sa navyše zaväzuje využívať neškodlivé a vodu šetriace poľnohospodárske metódy, napríklad kvapkové zavlažovanie. Aj napriek tomu, že toto územie už legálne určili pre kooperativistov, ministerstvo životného prostredia ešte stále nevydalo oficiálne potvrdené stanovisko. „Ak chcete zmariť náš projekt, pretože máte dôkazy o závažnom environmentálnom ohrození, tomu rozumieme,“ povedal jeden z členov skupiny Mocaqueteos predstaviteľom ministerstva prírodného prostredia. „Ale jasne sme sa vyjadrili, že nie sme zástancami syntetických hnojív, a viacerí z nás, vrátane mňa, sme boli školení v ekologickom poľnohospodárstve na Kube.“ Minister životného prostredia vydalo oficiálnu odpoveď, že za prípad nie je nijako zodpovedný, pretože sa výkonu úradu ujal ako náhradník len pred troma mesiacmi. Údajný nedostatok poznatkov o prípade však poprel obvinením členov hnutia Mocaqueteos z „improvizácie“ a z „provokácie“ majiteľov pôdy v El Vallecito, aj napriek tomu, že kooperativisti sa vyslovene vyhli násilným prejavom a každý krok svojho projektu si starostlivo naplánovali. Potom sa objavilo niečo ako pozostatok hlbšieho problému. „Na ministerstve vládne nevôľa skutočne sa podieľať na spolupráci s komunitami,“ vyjadril sa zástupca. Pripustenie tejto skutočnosti odhalilo niečo, čo bolo zrejmé z byrokratickej nemotornosti štátneho ministerstva. Hlbší ideologický stret Revolucionári sú všeobecne presvedčení, že ide o záležitosť ideológie a presahuje miestne vlastníctvo či environmentálne obavy. Uvádzajú, že veľkostatkári a niektorí štátni úradníci permanentne oponovali, bojkotovali a sabotovali akékoľvek najmenšie úsilia zapadajúce do Chávezových „bolívarovských“ iniciatív, dokonca aj vtedy, keď oficiálne autority uviedli, že kooperativisti majú oprávnenie na obrábanie pôdy. Keď kooperativisti vytvorili komunitné rady (čo bola dvojročná vládna iniciatíva prerozdeľujúca finančné zdroje priamo organizovaným komunitám), ktoré mali riešiť akútne problémy, napríklad nedostatok infraštruktúry verejného elektrického osvetlenia v El Vallecito, veľkostatkári sa na tom odmietli podieľať. Namiesto toho sami vytvorili rady na ochranu svojich záujmov proti iným komunitným radám. Hovorcovia rád elitných zoskupení v mene celej „komunity“ údolia všeobecne odmietli „prisťahovalcov“ a pokúsili sa rozdeliť a získať pre seba celé údolie využívajúc nástroje pôvodne určené na integráciu komunít. Významné miestne tlačené médiá, z ktorých sú všetky štyri v príkrej opozícii voči Hugovi Chávezovi, ustavične zdôrazňujú utrpenie pánov El Vallecita prenasledovaných privandrovaleckými votrelcami. V tejto nepriaznivej mediálnej atmosfére počítali Mocaqueteos s podporou rozrastajúcej sa venezuelskej alternatívnej mediálnej scény, najmä s internetovou stránkou aporrea.org. V roku 2007 sám prezident Chávez odpovedal na obvinenia vznesené reportérmi alternatívnych lokálnych médií. V štátnej televízii vyzval funkcionárov federálnych ministerstiev v Méride konkretizovať projekty navrhnuté kooperatívcami v El Vallecito. Zápas kooperatívcov sa znásobil v máji tohto roku, keď známa radikálna farmárska skupina Národný front farmárov Ezequiela Zamoru (Frente National de Ezequiel Zamora, FNCEZ) napísala list ministrovi životného prostredia Yubirí Ortegovi, ktorý sa v poslednom období zameriaval najmä na ťažbu nerastného bohatstva Venezuely, aby sa zaručil za Mocaqueteos. Mocaqueteos „dokázali sociálnu, politickú a komunitnú prácu, získali oprávnený nárok na vyššie uvedenú pôdu, a ich projekty sa zameriavajú na poľnohospodársko-ekologickú činnosť a sú v plnom súlade s reguláciami a obmedzeniami využívania pobreží rieky Mucujún,“ napísali FNCEZ. Lokálne environmentálne skupiny v Méride kritické voči prívržencom bolívarskej revolúcie nezaujali verejné stanovisko, či by mali Mocaqueteos pokračovať vo svojej činnosti v El Vallecito. Na konci roku 2007 sa tieto skupiny rozhodne postavili proti budovaniu vedeckých pracovísk navrhovaných štátnou ropnou spoločnosťou PDVSA na brehoch neďalekého ramena rieky Mucujún a argumentovali tým, že rieka je chránená zákonom. Namiesto toho sa lokálne skupiny obmedzili len na odsúdenie násilných sabotáží, pomocou ktorých sa bohatí veľkostatkári usilujú udržať nadvládu nad údolím. Paramilitantné činnosti Prípad paramilitantnej taktiky použitej elitami v záujme ochrany vlastníctva a uskutočnenia toho, čo FNCEZ nazývajú „sociálnou čistkou“, nie je ojedinelý. Odkedy bol v roku 2001 prezidentom Chávezom schválený zákon o agrárnej reforme, priaznivý pre vidieckych robotníkov, paramilitantní zabijaci zavraždili viac ako 190 organizátorov vidieckych komunít, ktorí sa odvážili postaviť miestnym patriarchom. Početnosť takýchto vrážd v oblastiach hraničných štátov s Kolumbiou, s ktorých mnohé sú zásobované vodou z rieky Mucujún, naznačuje možné prepojenie medzi veľkostatkármi odhodlanými brániť svoje privilégiá. Organizátori skupiny Mocaqueteos tvrdia, že geopolitická povaha údolia El Vallecito je dobrým dôvodom na konštrukciu NUDES v danej oblasti pre prípad, že by miestne elity plánovali uplatniť svoju kontrolu nad hlavným zdrojom vody v regióne v záujme upevnenia anti-chávezovských pokusov o destabilizáciu. Paramilitantné aktivity zároveň vyvolávajú otázky, či je nedostatok právneho zabezpečenia a váhanie štátnych úradníkov v podniknutí politického rizika v oblastiach, medzi ktoré patrí aj El Vallecito, len dôsledkom miestnej ľahostajnosti, alebo či súvisí so širším nedostatkom vládneho monopolu na využívanie sily. Koniec koncov, tí, ktorí skutočne riskujú, sú pomerne bezmocné obete útokov. Vplyvní organizátori NUDES Mocaqueteos nenaznačujú, že by sa ich pozície oslabovali. Aj napriek mimoriadne kamenistej ceste postupujú Mocaqueteos s pevným odhodlaním. Text bol uverejnený na www. ZSpace.com Preložila Silvia Ruppeldtová