„Prehrali sme tieto voľby. Aj remeselník niekedy predá a niekedy nepredá. Dnes sme nepredali, mrzí ma to,“ vyhlásil predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda po tom, ako sčítanie hlasov v Bratislave potvrdilo prehru Magdy Vášáryovej. Tento výrok zo strany lídra vládnej strany je však iba ojedinelou sebareflexiou. aj to nie celkom úplnou. Dzurinda totiž odmieta názory o prehre pravicovej kandidátky Magdalény Vášáryovej ako dôkaze jej pochybenia. „Neznamená to, že v súťaži dvoch ak jeden vyhrá, ten druhý bol zlý.“
Rotrieštenosť a personálna kríza pravice
Traduje sa, že komunálne voľby by mali byť aj istým minireferendom o (ne)dôvere voči súčasnej vládnej koalícii. Je to tak iba čiastočne. V skutočnosti poukazujú na oveľa vážnejší problém: roztrieštenosť pravicových strán, mizernú taktiku a personálnu bezradnosť.
„Víťazstvo Milana Ftáčnika nie je prehrou pravice, ale prehrou Magdy Vášáryovej,“ napísal vo svojom komentári zástupca šéfredaktora denníka SME Lukáš Fila. Viac ako reálna analýza to však je iba zbožné želanie autora tohto výroku. V Bratislave totiž zlyhala ani nie tak kandidátka, ale pravica ako celok. Od začiatku do konca.
Tesne pred voľbami volebný tím pravicovej kandidátky podľahol panike a zaplavil Bratislavu antikampaňovými bilboardmi. Neúspešne.
Začalo sa to tým, že SDKÚ-DS navrhla na post primátora absolútne nevhodnú kandidátku. To je prvá závažná informácia o stave v SDKÚ. Buď je tak personálne vyprahnutá, alebo muselo ísť o veľmi podivuhodné dohody, že vôbec bolo umožnené tejto bývalej herečke kandidovať. Druhou chybou, ktorá svedčí o stave pravice je, že SDKÚ túto kandidátku vnútila ostatným stranám. Navyše, ostatné strany boli nútené ju prijať. Prečo? Možno aj preto, že nemali inú alternatívu. Nuž a napokon, o jednote pravice nepresvedčila ani samotná kampaň. Lipšic, Mikloš aj Sulík akože na bilboardoch podporovali Vášáryovú, pôsobilo to však veľmi nedôveryhodne. Je toto prehra výlučne kandidátky, alebo aj celej pravice?
Veľmi podobný scenár sa zopakoval aj v Žiline. SDKÚ tvrdohlavo trvala na doterajšom primátorovi Ivanovi Harmanovi, ktorý však nikoho iného nepresvedčil. Voľby napokon jednoznačne vyhral poslanec NR SR za Smer-SD Igor Choma.
Modrí generáli po boji
Komunálne voľby nastavili zrkadlo aj druhej najsilnejšej vládnej strane – Slobode a Solidarite. Samostatne nezískala SaS ani jedného primátora a spomedzi starostov len 20 pozícií, čo je mizerných 0,68 percenta. Na to, že strana získala v parlamentných voľbách 12 percent hlasov, ide o viac ako katastrofálny výsledok. „Pre nás neboli komunálne voľby také významné ako parlamentné,“ priznal podpredseda SaS Juraj Miškov. Personálna bieda v tejto strane poukazuje na to, že júnové parlamentné voľby boli zrejme prvé aj posledné úspešné voľby pre túto stranu. „Nová politická kultúra“ a najmä „odbornosť“ v podaní Sulíka, Matoviča, Galka, Mihála, Nicholsonovej a ďalších pomaly, ale isto začína odrázať aj skalných fanúšikov tejto strany. Pôsobenie SaS vo vláde začína byť ukážkou toho, akí ľudia by v politike nemali pôsobiť.
Práve Sloboda a Solidarita prostredníctvom Juraja Miškova už stihla spochybniť spoločný postup pravice napríklad v Bratislave: „Ukazuje sa jedna vec, o ktorej ja ako marketér viem svoje, podceňovať spotrebiteľa alebo voliča sa nevypláca.´Volič pravice je náročnejší. Nie je vôl a aj keď má záujem voliť straníckeho kandidáta, musí mať k nemu kladný osobný postoj.“ Nespokojnosť so spoločnou kandidátkou na primátorku hlavného mesta vyjadrilo aj KDH. Nie je teraz po voľbách trochu neskoro na takéto úvahy?
Aj keď stranícka príslušnosť zohrala v týchto voľbách významnú rolu, mala by byť to posledné, čo rozhoduje v prospech alebo neprospech jednotlivých kandidátov. Kým nebude o zvolení alebo nezvolení rozhodovať najmä odbornosť, osobné kvality a skúsenosti, budú nominácie do zastupiteľstiev vždy živnou pôdou pre špekulácie, zákulisné dohody a očierňovanie protikandidátov. Víkendové voľby našťastie v mnohých mestách dali politikom najavo, čo si o ich nomináciách myslia.
Foto: Michal Feik, magdavasaryova.sk
