Komorný kaleidoskop v Mirbachu

Zdá sa, že tohtoročná koncertná sezóna sa rozbieha len akosi nesmelo. Možno to zdanie spôsobilo aj filharmonické „otáľanie“, a tým aj posunutie zvyčajného termínu festivalu Bratislavských hudobných slávností (BHS) až niekde za koniec jesene. Okrem spoľahlivého „dochvíľneho“ žilinského Štátneho komorného orchestra a čiastkových koncertných sérií svoje pozície statočne obhajuje a začiatok novej koncertnej sezóny si bedlivo striehne cyklus nedeľných matiné, ktoré v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy s participáciou Spolku koncertných umelcov (SKU) a Spolkom slovenských skladateľov (SSSk) systematicky pripravuje a organizuje Hudobné centrum. Kým pred rokmi, v nesmelých začiatkoch, zápasili koncerty s návštevnosťou (azda najmä pre atypické termíny ich konania), teraz sa vďaka ustálenému dramaturgickému skeletu a vcelku atraktívnej ponuke tešia solídnej účasti publika. Ono si v skvostnom prostredí rokokového Mirbachovho paláca ochotne vychutnáva priam salónnu atmosféru patriacu k sviatočnému predpoludniu. A čím konkrétne sa prihovoril úvod tohtoročnej už 10. sezóny? Sólo pre mladých K sympatickým dramaturgickým akcentom cyklu patrí permanentná podpora mladých koncertných umelcov, ktorí v súčasnom konkurenčnom svete ťažko hľadajú spoľahlivé agentúrne garancie. Aj úvodný koncert 2. septembra sa preto niesol v intenciách mladosti. Kým klavirista Ladislav Fančovič priamočiaro a priam dravo prenikol do slovenského koncertného vedomia, huslistka Jana Černá – Illešová zatiaľ adekvátne cesty do auditórií ešte len hľadá. V spoločnom programe s pestrou štýlovou a štylistickou paletou so skladbami A, Moyzesa, H. Wieniawského, D. Šostakoviča, C. Saint-Sainsa a J. Brahmsa mladí interpreti sľubne otvorili cyklus. V každomesačnej ponuke mirbachovských predpoludní má tradične priestor pôvodná tvorba. Dramaturgicky participujúci SSSk 9. septembra operatívne využil príležitosť a na prvý autorský koncert zaradil tvorbu jubilujúceho Milana Nováka. Podujatie bolo vskutku pohodovou expozíciou skladateľovej invenčnej tvorby, s ukážkami z jeho skladieb v rozpätí tridsiatich rokov, počnúc Sonatínou (Eugen Prochác – violončelo, Iveta Sabová – klavír) zo 60. rokov, cez Hudbu pre flautu a sláčikové kvarteto (Michaela Nováková a Moyzesovo kvarteto), reprezentujúcu autorov úsek 70. rokov, Five o´clock pre flautu a klavír (M. Nováková a autor), takmer „klasické“ Kvartetino (1986) s Moyzesovcami, až po pôsobivé Kaiservariazionen pre violu (excelentný A. Lakatoš) a klavír (I. Sabová) z roku 1990. Bol to výstižný, takmer panoramatický portrét skladateľa, jeho hudobníckej plnokrvnosti a príslovečnej bezprostrednosti. Škoda, že neodznel, trebárs ako premiéra, niektorý z posledných Novákových opusov. Dokumentoval by tak aktuálnu tvár a zároveň nezlýhavajúcu tvorivú invenciu svojho autora. Osobnosti s veľkým O Potešujúci je fakt, že dramaturgia cyklu si všíma osobnosti nášho hudobného života, pripomína ich zásluhy a tvorbu, osobitne pri príležitosti jubileí. Vítané je to najmä v súčasnosti, keď vládne istá spoločenská apatia a akoby strata vedomia pamäti. Klaviristka a pedagogička, jubilujúca Eva Fischerová-Martvoňová a jej celoživotné dielo boli ústrednou témou podujatia 16. septembra. Program priam symbolicky obstarali „plody“ jej dlhoročnej pedagogickej činnosti inkarnované do podoby umenia odchovancov jej klavírnej triedy na Vysokej škole múzických umení. Renáta Bialasová (L. Janáček: Po zarostlém chodníčku II.), Mikuláš Škuta (L.van Beethoven: Bagately a Sonáta č. 26 Es dur Les Adieux) a Dana Šašinová (B. Bartók: cyklus V prírode), traja pianisti typologicky odlišní, no predsa prepojení vnútorným putom a blahodarným duchovným dotykom svojej pedagogičky vzdali jej jubileu vskutku pôsobivý a dôstojný hold. Priaznivcov skvelého klavíra potešilo matiné 23. septembra. Jeho protagonistom bol náš klasik tohto interpretačného odboru Marián Lapšanský. Programová skladba jeho koncertných produkcií svedčí o koncepčnej vynaliezavosti a umnosti, skvele korešpondujúc s dispozíciami, zdá sa, že nevyčerpateľného tvorivého potenciálu klaviristu. Je radostné konštatovať, že popri množstve organizátorských, pedagogických a iných aktivít dokáže Lapšanský stále obhajovať svoj vysoký umelecký kredit. Excelentný bezhraničný styk Bezprostredne za sebou, s týždňovým odstupom, sa na mirbachovskom pódiu striedali českí umelci. Stamicovo kvarteto, ktorého primáriom je odchovanec (aj) slovenského hudobného školstva Jindřich Pazdera, tvoria aj ďalší výborní inštrumentalisti Josef Kekula, Jan Pěruška a Vladimír Leixner v kvartetových opusoch E. H. Griega a A. Dvořáka (30. septembra) demonštrovali neopakovateľný český kvartetový zvuk, dokonalosť a kultúru v súhre, aj „drive“ a muzikalitu, všetko súradnice kultivované na pozadí dlhoročnej ansámblovej interpretačnej tradície. Exkurz a „družobný“ pohľad do českého interpretačného sveta patrí tiež do konštantnej dramaturgickej výbavy cyklu. Excelentný duchovný „bezhraničný“ styk reprezentovali 7. októbra v klasicky koncipovanom programe ( W. A. Mozart, F. Mendelssohn Bartholdy, G. Enescu a B. Bartók) huslistka Alena Čechová a klavirista Petr Čech. Štart jubilejnej mirbachovskej sezóny máme úspešne za sebou. Tešme sa na ďalšie nádielky, objavy, ktoré nás budú zaiste vytrvalo sprevádzať až do letných prázdnin. Autorka je hudobná publicistka Medzititulky Slovo