V dňoch 3. až 7. júna 2002 sa uskutočnila služobná cesta členov Komisie na riešenie rasovo motivovaného násilia, ktorá bola zriadená rozkazom ministra vnútra SR č. 61/2001. Počas piatich dní sa traja pracovníci troch mimovládnych organizácií a dvaja policajti pohybovali po východnom Slovensku a získavali poznatky o výskyte rasizmu, prejavoch diskriminácie, segregácie a rozličných podobách odmietania inakosti. Predseda komisie pplk. JUDr. Peter Mikuš, PhD a kriminalista Monitorovacieho centra rasizmu a xenofóbie na Prezídiu Policajného zboru SR tvorili policajnú časť komisie, Mgr. Valentína Petrus z nadácie Inforoma, Mgr. Hana Púčiková z občianskej iniciatívy Ľudia proti rasizmu a Mgr. Peter Wilfling z nadácie Občan a demokracia, zastupovali tretí sektor. Počas týždenného pôsobenia na Slovensku navštívili desať mimovládnych organizácií, štyri policajné útvary a šesť miest, o ktorých získali poznatky, že v nich došlo k prejavom rasizmu, diskriminácie a intolerancie. Rasizmus je prakticky všade V prostriedkoch MHD, pred kinom i na diskotéke, v bare i supermarkete, v škole aj v telocvični sa slovenský Róm dozvedá, že je iný, slovenská Rómka, že je odlišná. V trolejbuse sú to Rómovia, ktorých cestovné lístky si vodič prezrie. Sú to Rómovia, ktorí, hoci si cestu zaplatili, musia vystúpiť. Sú to rómske deti, ktoré sa nemôžu hrať v telocvični, hoci majú zabezpečený dozor a je záruka náhrady v prípadne vzniknutých škôd. Rómovia, ktorí večer nevychádzajú z domu. Vyhýbajú sa miestam, kde ich napadli. Mladučké Rómky, ktoré ešte nikdy neboli na diskotéke, lebo ich tam nevpustili! Dokonca ich odmietajú obslúžiť v kaviarni. Žiadajú od nich zaplatenie členskej karty v hodnote 500 Sk, hoci nič podobné od okolosediacich, bielych, nik nepýta! V inom podniku, kam prišli na kávu, naďabia na hajlujúcich, rasistické heslá vykrikujúcich skínov. A keď sa rozhodnú prípad oznámiť, policajt im povie, že výpoveď nie je dôveryhodná, keďže druhé dievča nemá odvahu svedčiť. Prípady, ktoré končia v nenávratne. Bez podania trestných oznámení. Deti, ktorých životné šance určuje automatické zaradenie do špeciálnej triedy. Bez testov. Deti, ktoré obedujú v zvláštnej miestnosti. Deti, ktoré sa po skončení školskej dochádzky nevedia ani podpísať. Rómske deti. A učitelia, čašníci, policajti, vodiči MHD, ale aj vy alebo ja sa neozveme. Bez komentára pozorujeme a udržiavame situáciu v starých koľajach. Zoznam je dlhý. Obsahuje poznatky o ľudskej nevšímavosti, policajnej brutalite, odmietavých postojoch učiteľov a učiteliek. Je v ňom veľa ľudskej bolesti. Holé, hladné deti, smutné, veľmi smutné pohľady žien. A nedôvera, strach. Prejavy rasizmu a rasovej diskriminácie boli zaznamenané takmer vo všetkých oblastiach spoločenského života, kde majoritná a minoritná časť obyvateľstva dochádza do vzájomného kontaktu. Rasizmus je celospoločenský problém. Čím skôr si to pripustíme, tým skôr môžeme prijať účinné opatrenia. Je nevyhnutné, aby iniciatíva na boj proti rasizmu a diskriminácii vyšla nielen z ministerstva vnútra, ale aj z ostatných rezortov, pretože riešenie problematiky bude účinné iba vtedy, keď budú opatrenia spolupôsobiť vo všetkých dotknutých oblastiach. Policajný zbor nie je výnimkou Rasizmus. Zakorenený je prakticky všade, policajný zbor nevynímajúc. Ide o vysoko latentný jav. Rómovia majú strach. Aj z polície. Niektorí policajti nekonajú, hoci je to ich povinnosť. Tichým súhlasom podporujú agresiu voči poškodeným alebo sa agresie dopúšťajú sami. Rómovia nemajú dôveru, že prípad sa skutočne prešetrí, a často nemajú dostatok informácií, že prípad môžu oznámiť a trvať na jeho prešetrení. Správanie policajtov k rómskemu etniku je poznačené nedôverou, často neznalosťou kultúrnych odlišností, mentality a následným dešpektom. Ak poškodený nemá právneho zástupcu, stáva sa, že príslušník policajného zboru trestné oznámenie neprijme. Vec posúdi ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo vec odloží s odôvodnením, že k spáchaniu trestného činu nedošlo. Na rokovaniach s niektorými mimovládnymi organizáciami sa objavili náznaky, že Rómovia monitorujú výskyt neonacistov v policajnom zbore vlastnými prostriedkami, nespoliehajú sa na kontrolné orgány, neveria v spravodlivosť. Buď sa nedeje, alebo jej to dlho trvá. Rómovia sa čoraz menej spoliehajú na ochranu orgánov na to určených. Policajné štatistiky nie sú v danej problematike smerodajné Pri monitorovaní výskytu rasizmu sa nedá vychádzať iba z policajných štatistík. Sú zlomkom skutočného stavu. Musia sa prijať opatrenia, ktorými sa problém začne rázne riešiť. Je nutné posilniť a technicky kvalitne vybaviť útvary policajného zboru v miestach zvýšeného výskytu a aktivít neonacistov. Na exponovaných miestach treba prijať ďalších aspoň sedemdesiat príslušníkov policajného zboru. Je žiaduce pretransformovať výchovný systém policajtov – väčší dôraz klásť na komunikáciu s ľuďmi, etiku, mravnosť, slušné správanie, oveľa viac pozornosti venovať ich vzdelávaniu v oblasti ľudských práv a slobôd a prevencii. Pokračovaním služobnej cesty Komisie na riešenie rasového násilia bude vypracovanie dotazníkov, ktoré sa rozošlú do mimovládnych organizácií, dotknutým občanom i na policajné útvary. Každé tri mesiace by sa tak mala zmapovať ďalšia oblasť Slovenska. Členovia komisie na záver vypracovali dvadsaťosemstranovú správu, ktorú uzatvára jedenásť všeobecných a dvadsaťtri konkrétnych opatrení len v rezorte ministerstva vnútra. Kto však zacelí rany na ľudskej dôstojnosti tým, ktorí dennodenne zažívajú iné zaobchádzanie, ktorí sa nemôžu alebo nevedia dovolať spravodlivosti? Belgický Červený kríž v Prešove Pozitívnym príkladom riešenia problematiky je práca Belgického Červeného kríža (BČK) na ulici pri starej tehelni v Prešove. V bytovke francúzskeho pavlačového typu žije 1600 Rómov a po polroku spolužitia sú všetky byty aj ich okolie vo vynikajúcom stave. BKČ pracuje formou mediátorov, rómskych aktivistov, ktorí majú na starosti sociálnu, zdravotnú oblasť a oblasť vzdelávania. V rámci zdravotnej oblasti sa venujú od čistoty okolia až po osobnú čistotu, v sociálnej organizujú rôzne turnaje, voľno-časové aktivity, deti sa stretávajú v Skaute. Vzdelávanie zahŕňa zvyšovanie kvalifikácie, ale i štúdium pravidiel cestnej premávky na vodičský preukaz. Úlohou mediátorov je nájsť a vychovať svojich nasledovníkov, ktorí budú ďalej pôsobiť v komunite. Projekt koordinuje Ing. Peter Németh, ktorý napriek svojmu mladému veku požíva medzi Rómami dôveru a autoritu. BČK by privítal, keby sa v blízkosti bytovky podarilo získať priestory, v ktorých by mohli organizovať akcie. Nutnosťou je i vybudovanie ihrísk pre mládež, miest na stretávanie sa, oddych i zábavu.
