„Slovenský Hurvínek“ z rodu Šimečkovcov zase zorganizoval protivládny protest. Lebo medveď, lebo Fico! „Hodíme im pod nohy každé poleno, ktoré bude po ruke!“ vrieskal na poslednom straníckom proteste v hlavnom meste liberálnej kaviarne predseda PS Michal Šimečka. „Presne toto je ich štýl práce. Deštruktívny, zlomyseľný, zákerný, s jediným úmyslom: škodiť Slovenskej republike všade, kde sa dá“ – glosoval to Eduard Chmelár. Dva v jednom: bezočivosť aj zúfalstvo progresívnych aktivistov dosahujú hádam už výšku 168-metrovej budovy Eurovea Tower. Splietajú dokopy všetko a protestujú proti všetkému. Ani sami už nevedia, čo chcú. Volajú smerom k Úradu vlády „Ruky preč od RTVS!“ a v ankete, ktorú večer samotná televízia odvysielala (v dlhodobo najdôveryhodnejšom spravodajstveJ), zaznelo z úst protestujúcej členky PS priznanie: „Nedáme im našu televíziu!“ Aké protesty proti politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií, keď ich vlastnia SaS a PS?! Už budú darmo vypisovať do Bruselu ponosy… Stačí ak vláda pošle eurokomisárke Jourovej a do EBU video s privatizérmi. A spolu s ním i zopár fotografií čiernych masových pohrebných zhromaždení v Mlynskej doline a pod Pyramídou. Poznáte nejaký iný podnik v republike alebo v celej Európskej únii, kde generálny riaditeľ vyzýva svojich zamestnancov, aby sa v pracovnej dobe išli hromadne fotografovať?! Isto nie. Ale u bankrotárov, aktivistických progresívcov je to bežný pracovný rituál… Malo to však veľký význam. Černoselfíčkami generálny riaditeľ Machaj s jeho adlátusom Miklošíkom, štedro platenou poradkyňou Zemkovou i hlásnou trúbou nových zamestnaneckých odborov (!) Bartoněkom, potvrdili chýry o prezamestnanosti – najmä v televíznej zložke RTVS. Stovky „nenahraditeľných“ v tom knižnom „Čude medzi ZOO a cintorínom“ vysedávajú denne pred monitormi alebo sa presúšajú bezprizorne po televíznom areáli s mobilmi v rukách. Lebo nemajú čo robiť. Okrem fabrikovania provokácii na webe, podcastov a organizovania protestov… Všetku kreatívnu a tvorivú televíznu činnosť predsa za nich odrobia externé firmy a produkčné agentúry.
Upútavka mesiaca, ba i desaťročia!
„Hlavným mestom hokeja bude Ostrava – a my tam budeme tiež!“ – tvrdí jeden z našich „zlatých chlapcov“– sympatický hokejista Richard Lintner. No nie vo vysielaní jedného z kanálov televízie JOJ, ktorá kúpila práva a ktorá bude svetový šampionát IIHF (bez mužstiev Ruska a Bieloruska) vysielať. Zmienenú upútavku vysiela RTVS. Nie, nepomýlil som sa. Bez akejkoľvek logiky, bez akejkoľvek ingerencie. Takže „Citrón“ bude lákať divákov verejnoprávnej televízie v rámci biznisu k zábave produktu, ktorý divák na jej obrazovke neuvidí…. Pakáreň? Nuž, takých je v Mlynskej doline neúrekom. Ak by RTVS mala internú súťaž kreatívcov, upútavkou mesiaca by sa stala nesporne „Citrón show“! A ak by sa vysielal galavečer OTO, Rišo Lintner by získal absolútneho televízneho Oscara. Veď predsa „Show must go on!“ 8-dielna Show hokejistu Richarda Lintnera „Citronáda“ stojí – podľa Centrálneho registra zmlúv – štátnu kasu 192 000 eur za 10 dní s Machajovým podpisom (pozri https://www.crz.gov.sk/zmuva/8993655/). Ministerstvo kultúry SR, poslanci mediálneho a kultúrneho výboru NR SR, členovia Rady RTVS i NKÚ by si mali položiť asi otázku, „či“ a „ako“ môžu zabrániť cieľavedomému tunelovaniu a poškodzovaniu verejnoprávnej televízie s jasným cieľom poškodiť právneho nástupcu vysielateľa verejnej služby.
Foto: FB stránka Citrón shov
Šachovnicová opona v divadle RTVS
Už starogrécky Pythagoras tvrdil, že: „Divadlo tohto života sa podobá olympijským hrám: Jedni si postavili svoje stánky a myslia len na zisk; druhí nasadzujú život a hľadajú slávu, iní sú spokojní, ak sa môžu dívať – a to nie sú tí najhorší.“
Ak ste si všimli, že väčšinou kritizujem najmä jednu – tú televíznu zložku násilne zlúčeného „mačkopsa“ – nie je to náhoda. Lebo rozhlas a televízia nikdy neboli, nie sú a nikdy nebudú v slovenských pomeroch kompatibilné a nikdy nevytvoria harmonický a funkčný celok. Lebo do fungujúceho Slovenského rozhlasu – nikdy v jeho takmer storočnej histórii – nešliapol nikto takou hrubou bagančou ako Richard Rybníček (2003 – 2006) a Miloslava Zemková (2011 – 2012) do riadiacich, tvorivých aj výrobných kapacít Slovenskej televízie. Jasný cieľ znefunkčniť ju a prerobiť z tvorivej kultúrnej a národnej inštitúcie na holý „vysielací kastrát“ sa im plne vydaril. Za šachovnicovou oponou RTVS sa momentálne hrá už tretie dejstvo prerobenej klasickej hamletovskej tragédie na machajovskú tragikomédiu. Z pôvodného textu ostala iba otázka: „Byť, a či nebyť?“
Obdivujem tie stovky, či skôr už len desiatky poctivých, pravých televízakov i rozhlasákov, ktorí úplne nezhlúpli a v uplynulých dňoch neprijali Machajovu kostýmovú hru v čiernom zákulisnom divadle progresívcov. Možno vzdelaní poznajúc, možno iba intuitívne chápuc slová talianskeho spisovateľa Dina Serga Pitigrilla: „Moderné divadlo predvádza históriu muža, ktorý spí so ženou iného muža, a nazýva ju hrou o láske. Ak sa k tejto téme pripoja aj niektoré problémy finančné, ide o tzv. myšlienkovo hlboké dielo.“
Jedna odpoveď
Milý pán Štefan, vidieť že o problémoch RTVS nehovorí nejaký magor z odchovne PS, ale človek veci znalý, ktorý problémy tejto inštitúcie nepozná z rýchlika, ale zažitej praxe z obdobia, keď cieľom a snahou pracovníkov TV vrátane riaditeľa bolo úsilie vybudovať z tejto inštitúcie ozaj národnú a zároveň modernú kultúrnu inštitúciu, ktorá zaujme nielen akademika, ale aj robotníka pri sústruhu alebo roľníka. Úsilie o prebudovanie TV, s čím začala nová vláda R. Fica, podľa môjho názoru podporuje väčšina občanov nášho štátu, a na tom nezmení nič ani štekot besných psov skrývajúcich sa v búde PS! Ale ako naši starí predkovia hovorievali „psí hlas do neba nejde“, a zrejme to pochopia aj v „Bruselskom nebi“!