Hoci nekandidujem za žiadnu politickú stranu alebo iné pravicové zoskupenie (lebo iné už vari u nás ani nie je), som presvedčený, že moje miesto by malo byť prinajmenšom v parlamente. Iba tam by som sa dostal do spoločnosti seberovných, teda ľudí, ktorí obratom ruky popierajú akékoľvek spoločenské, fyzikálne či iné zákony, s výnimkou zákona o sebazachovaní a pravidla o jednosmernom prúdení obeživa. Vymyslel som totiž perpetuum mobile.
Tento užitočný mechanizmus vedci zavrhli pred mnohými a mnohými rokmi s drzým tvrdením, že také čosi jednoducho nemôže existovať. Úbohí amatéri! Ospravedlňuje ich vari iba skutočnosť, že im osud nedožičil dožiť sa dnešných čias. Pravda, netvrdím, že by toto perpetuum mobile priam poháňalo elektrárne, čo by nám umožnilo atómovú energiu navždy poslať do ríše boha vojny, alebo že by naveky stlačilo ceny benzínu na podpivničnú úroveň, lebo o to predsa dnes vôbec nejde. Moje perpetuum mobile je založené na princípe nárastu nezamestnanosti, ktorý súčasne vytvára rast zamestnanosti. Ide v podstate o problém, ktorý síce Európska únia za problém nepokladá, no človeku, ktorý stratil prácu, len s námahou vysvetlíte, že jeho bieda je v podstate ozdravným ekonomickým procesom a že v existenčnej kóme možno nájsť dostatok príležitostí na pobavenie.
Vieme, že nezamestnaní Rómovia kradnú zemiaky. Nebudeme riešiť otázku, prečo ich hlad dohnal k takýmto činom (niežeby predtým zemiaky nekradli, no motivácia bola zrejme iná), ale začneme urýchlene rozširovať počet kukláčov, zapojíme políciu i armádu, vojenské letectvo a protivzdušnú obranu, založíme široko rozvetvenú domobranu, prípadne môžeme oživiť aj Ľudové milície. Nekonečný mrak ľudí nájde odrazu svoje uplatnenie. A to je iba prvý krok! Druhým je urýchlené preškolenie celého obyvateľstva na psychiatrov, psychológov a psychoanalytikov, ktorí síce nebudú uvažovať nad tým, ako dať ľuďom prácu, no budú sa usilovať vštepiť im fixnú ideu, že keď už stratili zamestnanie, malo by im to byť vlastne jedno. A keď nezamestnanosť narastie, budú zas tí, ktorí sú už dlhšie bez práce, pôsobiť ako psychiatri, psychológovia a psychoanalytici novopečených nezamestnaných. Základný impulz tomuto perpetuu mobile dá, samozrejme, vláda svojím vyhlásením, že nárast nezamestnanosti je podmienkou nášho vstupu do európskych a euroatlantických štruktúr. Môj projekt by mohol byť neúspešný len v jedinom prípade: keby sa našlo nevinné dieťa, ktoré by konečne vykríklo, že kráľ je nahý a že psychiatrov, psychológov a psychoanalytikov nepotrebujú naši nezamestnaní, ale tí, ktorí ich o prácu pripravili. Lenže to sa, dá Boh, u nás nikdy nestane.
