Vychádzajúc z Aischylových drám, Ismail Kadaré hľadá v knihe Aischylos, ten veľký smoliar (Kalligram, Bratislava 2006) odpoveď na rôzne otázky súvisiace s históriou dramatického žánru: zaujíma ho pôvod gréckej tragédie (autor tu predkladá vlastnú teóriu jej vzniku), problém slobody umeleckej tvorby v antickom Grécku, úloha starého Ríma pri zaradení gréckych tragédií do kánonu európskeho kultúrneho dedičstva, príčiny zániku tragického žánru v stredoveku a okolnosti jeho neskoršieho znovuzrodenia, aktuálnosť morálneho posolstva antických tragédií pre novovek. Pri rekonštrukcii kultúrneho kontextu antickej gréckej literatúry Kadaré pripomína vplyvy národov starovekého Balkánu na kultúru dobového Grécka, zamýšľa sa aj nad novšími dejinami balkánskych národov a zvláštnu pozornosť venuje ich starobylému kultúrnemu dedičstvu. Kniha prináša hodnotné podnety pre klasických filológov, literárnych vedcov či teatrológov, ako aj pre všetkých záujemcov o historickú a kultúrnu problematiku Balkánskeho polostrova – nie veľmi vzdialeného, a predsa v mnohom neznámeho. Dlho očakávanú knihu kontroverzného košicko-istanbulského spisovateľa Paina Agda Baviho Koniec sveta (Bagala – L. C. A., Levice 2006) tvoria dve novely plné krvi, násilia a sexu. Časti pôvodnej verzie A čo keď sa mňa niekto díva získali ocenenia v literárnej súťaži Poviedka 2002 a Poviedka 2005, boli publikované v knižnej antológii, v periodikách a v rádiu. Úryvky Jesoskero Nilaj získali v pôvodnej podobe ocenenia v súťažiach Jašíkove Kysuce 2001, Rubato 2001, Poviedka 2001 a Poviedka 2004 (poviedka bola dodatočne diskvalifikovaná), boli publikované v periodikách, v domácich a zahraničných knižných zborníkoch, v rádiu a v súčasnosti sa podľa nej pripravuje film The Jesoskero Nilaj. „Homosexuálny“ román – tak sa o diele Linie krásy (Odeon, Praha 2006) s iróniou vyjadrila britská tlač. Autor Alan Hollinghurst sa netají svojou orientáciou a o láske medzi mužmi rozpráva otvorene. Román zachytáva štyri roky života Nicka Guesta, mladíka zo skromných pomerov a absolventa Oxfordu, ktorý má možnosť bývať honosnom londýnskom dome konzervatívneho poslanca Feddena. Nick, priahnuci po vyberanom štýle, sa tu cíti ako doma. Potom však spozná prvú skutočnú lásku, londýnsku gej scénu, kokaín, AIDS… Dej sa odohráva v 80. rokoch za vlády M. Thatherovej a rámujú ho parlamentné voľby. Britská politická scéna je tu vykreslená so štipľavou iróniou; vzostup a pád prežije nielen karierista Fedden, ale aj Nick. Všadeprítomný motív krásy sprevádza hrdinovo rozčarovanie z toho, že spoločenská smotánka, ku ktorej chcel patriť, si krásu necení.
