Knihy

Václav Tomek, významný český historik politického myslenia, autor niekoľkých prác o dejinách českého anarchizmu, a Ondřej Slačálek, znalec súčasného anarchizmu, tu po prvýkrát v českej odbornej literatúre podávajú súhrnný obraz vývoja tejto kedysi vplyvnej politickej ideológie od jej zrodu v 1. polovici 19. storočia až do súčasnosti, pričom pri hľadaní ich koreňov sa dostávajú až hlboko do stredoveku. Pri výklade dejín anarchizmu sa sústreďujú na jeho „klasikov“ – P. J. Proudhona, N. Bakunina a P. A. Kropotkina. Nezabúdajú ani na svojrázne, kresťanstvom inšpirované učenie L. N. Tolstého, ktoré pred 1. svetovou vojnou tak ovplyvnilo rad našich vzdelancov. Autori zároveň skúmajú premeny politického hnutia anarchizmu, ktoré prežilo dočasný vzostup v búrlivých 60. rokoch 20. storočia. Hermeneutika ako teória výkladu, teória interpretácie sa v dnešnom poňatí stáva teóriou porozumenia vôbec. Základnou oblasťou hermeneutického výskumu sú jazyk, komunikácia so „svetom textu“. Publikácia je prehľadne radená podľa určitých oblastí. Ukazuje sa, že už od polovice 18. storočia možno hovoriť o modernej tradícii hermeneutiky, ktorá v zásade platí pre všetky oblasti ľudského života a dejín. Časť knihy tvoria príspevky popredných českých odborníkov, venované jednotlivým problémom a postavám hermeneutickej diskusie (Preklad v antike, Patristická exegéza, F. Schleiermacher, E. Husserl, M. Heidegger, R. Bultmann, Postmoderná kritika). Záverečná časť knihy je venovaná ukážkam exegézy a komentárom prevažne biblických textov. Na publikácii spolupracovali J. Čapek, R. Dostálová, L. Karfíková, A. Kliková, Z. Mathauser, J. Mrázek, I. Noble, A. Pištora, M. Prudký, H. Šmahelová. Editorom publikácie je Petr Pokorný. Egyptský člověk a jeho svět, už piaty zväzok z edície Člověk a jeho svět sa obracia k tajomstvami zahalenému svetu jednej z prvých veľkých civilizácií dejín ľudstva. Kultúru starovekého Egypta pritom poznáme predovšetkým zvonka, tak, ako sa nám objavuje na monumentálnych stavbách či v strnulej vznešenosti malieb a hieroglyfov. Jedenásť pútavých štúdií napísaných poprednými talianskymi, francúzskymi, nemeckými, ruskými a americkými odborníkmi môže pomôcť nahliadnuť za túto masku a vzhliadnuť skutočného človeka starého Egypta. Predstavuje sa nám postupne ako roľník, remeselník, umelec, pisár, úradník, kňaz, vojak, otrok, či cudzinec. Zvláštna kapitola je venovaná svetu mŕtvych, ktorý zohrával v živote Egypťanov dôležitú rolu. Bol cieľom aj meradlom sveta živých. Bokom nezostáva ani postavenie ženy, v mnohom prekvapivo rovnocenné s mužmi a pochopiteľne postava faraóna, stojaca na vrchole pyramídy staroegyptskej spoločnosti.