Pierre Francastel (1900 – 1970), ktorý od roku 1948 pôsobil ako profesor na parížskej Sorbone, patrí stále k popredným francúzskym teoretikom a historikom umenia. Kniha Malířství a společnost (Barrister & Principal) študuje nielen zvláštny aspekt rozmanitých vzťahov medzi umením a spoločnosťou, ale aj zrod a zánik zobrazovania výtvarného priestoru. A to všetko na príkladoch umenia talianskeho quattrocenta, francúzskeho impresionizmu a ďalších umeleckých smerov 20. storočia. Francastel pútavo zoznamuje so situáciami v dejinách umenia, keď vznikajú tvorivé vzory a modely platné po niekoľko ďalších storočí. V knihe sa tento sociológ umenia pokúsil o nový spôsob prezentácie obrazovej prílohy – každá reprodukcia je viazaná na predchádzajúcu a tvoria tak rámec vizuálnych dokladov tých téz, o ktorých pojednáva text prostredníctvom jazyka. Kniha troch mladých biológov sa zaoberá nielen tým, ako sa evolúcia robí, o čom vypovedá už jej samotný názov Jak se dělá evoluce s podtitulom Od sobeckého genu k rozmanitosti života (Paseka), ale najmä tým, ako ju robíme my sami, ako konštruujeme náš evolučný príbeh. Evolučná teória je tu predstavená ako dynamicky sa rozvíjajúci odbor, ale aj zábavná disciplína plná prekvapení i rozporov. Autori Jan Zrzavý, David Storch a Stanislav Mihulka sa esejistickou formou snažia predviesť biológiu ako stále sa meniaci a atraktívny odbor, čím ďalej tým dôležitejší pre celkový súčasný pohľad na svet a človeka. Publikácia, založená na prepojení textu s množstvom príkladov, čitateľovi určite ozrejmí nové a zaujímavé súvislosti bez zbytočnej dávky odbornosti, naopak, „víťazí“ zrozumiteľnosť a zábava. Pokles v počte uzatvorených manželských zväzkov a plodnosti na jednej strane, nárast počtu partnerského spolužitia bez sobášneho listu na strane druhej – taká je realita v Českej republike po roku 1989. Tento jav vyvolal rozsiahly záujem sociológov a demografov. Následne sa uskutočnilo množstvo empirických výskumov zameraných na premenu rodinného správania, ktoré sa usilovali odhaliť faktory, ktoré ženy a mužov pri rozhodovaní o vstupe do manželstva alebo narodenie dieťaťa ovplyvňujú. Texty Dany Hamplovej, Jitky Rychtaříkovej a Simony Pikálkovej v publikácii České ženy: vzdělání, partnerství, reprodukce a rodina sa zameriavajú na otázku vzťahu medzi vzdelaním žien a demografickým správaním. Ako ukazujú, plodnosť a počet detí úzko súvisí so vzdelaním matky– čím vyššia vzdelanie žena dosiahla, tým nižší počet detí sa rozhodla mať. Svoju úlohu však zohráva i určitý samovýber – ženy, ktoré sú väčšmi prorodinne orientované, sa tak často o vysokoškolské vzdelanie neusilujú.