Knihy

V knihe Templáři a Asasínové prináša James Wasserman vlastné závery o vzájomnom vzťahu dvoch najsilnejších rádov neskorého stredoveku, ktoré vznikli na Strednom východe, a prispieva tak k pochopeniu náboženských, ideologických a iniciačných síl, ktoré utvárali vývoj západnej civilizácie. I keď boli oba rády zničené ako kacírske pred približne sedemsto rokmi, existujú dôvody sa domnievať, že templári, ktorí skazu prežili, preniesli tajné učenie Východu do okultného podzemia, kde vzniklo rozenkruciánstvo a slobodomurárstvo. Wasserman sa vyhýba akýmkoľvek špekuláciám a neviazanej predstavivosti, ktorými oplýva literatúra týkajúca sa tajných spoločností, a rozvíja fascinujúci príbeh založený na overených údajoch najuznávanejších vedeckých prameňov. Napriek nekompromisnému vedeckému prístupu používa jazyk zrozumiteľný i pre nezasväteného čitateľa. Jednou z literárnych lások profesora Jozefa Felixa (1913 – 1977), nášho najvýznamnejšieho znalca francúzskej literatúry, bol francúzsky stredoveký básnik Francois Villon. Prekladal ho a napísal o ňom mnoho štúdií. Započatú monografiu žiaľ vinou predčasnej smrti dokončiť nestihol. Kniha Francois Villon – bohém, básnik, baladik, ktorú editorsky pripravil profesor Július Pašteka, obsahuje niekoľko rozsiahlych Felixových štúdií, ktoré tvoria v istom usporiadaní akoby náhradu za spomenutú monografiu. Texty nie sú radené chronologicky, dôraz bol kladený skôr na tematickú nadväznosť a kontinuitu. Július Pašteka napísal ku knihe i obsiahlu úvodnú štúdiu, v ktorej vyjadruje isté poľutovanie nad poklesom záujmu o Villona na Slovensku (oproti Čechám, kde naopak stúpa). Kiež by sa aj vďaka tejto publikácii obnovila diskusia o tomto bohémovi, básnikovi a baladikovi a vynorili sa nádejní pokračovatelia profesora Felixa. Franz Kafka síce nebol pravidelným návštevníkom kina, ale o filmy sa počas svojich ciest intenzívne zaujímal. Snímky v ňom neraz zanechali silný dojem, ktorý sa odráža v jeho korešpondencii i denníkových zápiskoch. Kniha S Kafkou do kina pripomína filmy dnes už takmer (či úplne) zabudnuté. Ba mnohokrát nenávratne stratené. Vybrané pasáže z Kafkovej korešpondencie a denníkov týkajúce sa filmu do značnej miery odkrývajú jeho vnútorné rozpoloženie a zasahujú i vzťah k Felícii Bauerovej. Zischlerova kniha je objavná i novým pohľadom na dejiny kinematografie; prináša nové pohľady, informácie, reakcie filmových divákov i kritikov. Autor knihy Hanns Zischler vyštudoval etnografiu, filozofiu a porovnávacie literatúry. Od konca 60. rokov začal hrať vo filme: spolupracoval najmä s Wimom Wendersom, ale i s Claudom Chabrolom, či Jeanom-Lucom Godardom. Kniha S Kafkou do kina získala v roku 1997 cenu francúzskych filmových kritikov za najlepšiu zahraničnú knihu o kinematografii.