V najnovšom čísle Revue svetovej literatúry 3 – 4/2004 (ktoré, ako to už na Slovensku býva, vychádza z finančných dôvodov ako dvojčíslo) sa čitateľ stretáva s výberom z maďarskej literatúry, ktorý zostavila Renáta Deáková. Ona sama kedysi začala publikovať na stránkach revue a dnes má už na konte aj Cenu Jána Hollého za preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik. Spolu s ňou sa, okrem už skúsených Petra Macsovszkého a Juliany Szolnokiovej, predstavuje nová generácia prekladateľov. Výber predstavuje skvelých autorov (Pétera Esterházyho, Miklósa Mészőlyho, Lajosa Grendela, Imre Oravecza, Attilu Balázsa, Endre Kukorellyho…), ktorí významom svojej tvorby prekročili hranice Maďarska a patrí im stabilné miesto v európskej literatúre. Tematický blok dopĺňa dielo grafika Sándora Pinczehelyiho, ktorého predstavuje Zuzana Bartošová. V revue nájdeme i materiály, ktoré sa nezmestili do predchádzajúcich čísel – esej Lothara Baiera, ukážka z románu Emmanuela Carrera, poviedku albánskeho spisovateľa Yijeta Allicku, či Borgesovu esej Detektívna poviedka. Monografia Dušan Kállay – Magický svet (SLOVART) predstavuje všestranného umelca, dvojnásobného držiteľa Zlatého jablka BIB, ktorý sa venuje voľnej grafike, knižnej ilustrácii, maľbe, animovanému filmu, tvorbe ex libris, poštových známok i plagátovej tvorbe. V celom diele Dušana Kállaya možno pozorovať obdiv umelca k zázraku života, ktorý svojským spôsobom citlivo pretvára a ponúka očiam i srdcu diváka. Prostredníctvom 1000 ilustrácii má čitateľ možnosť vidieť čarovný svet zobrazený majstrovskou rukou umelca. Kállayove grafické, obrazové aj kresliarske metafory našich osudov rátajú s divákovými nezdevastovanými zvyškami slobodnej obrazotvornosti. Celé jeho dielo je inšpirované najmä večnou ľudskou túžbou po poznaní a ovládnutí sveta, ktorá núti človeka lietať, objavovať prírodné zákony, prenikať do podstaty života hmyzu či vtáčích hniezd a na základe poznania ich zákonitostí projektovať katedrály a veže dotýkajúce sa nebies. Autormi monografie sú Ivan Jančár a Fedor Kriška. Ako píše Rudolf Chmel v editoriali nového čísla časopisu OS – Fórum občianskej spoločnosti 3 – 4/2004, „priam bytostne nám chýba intelektuálna reflexia súčasnosti aj minulosti. Chýba nám jej základná podmienka – dialóg, východisko myslenia, ktoré by malo posúvať spoločnosť k problematizovaniu aj prehodnoteniu samej seba.“ OS sa preto usiluje motivovať intelektuálnu obec k otovoreniu takéhoto dialógu. Inšpiráciu ponúka v textoch vznikajúcich u našich blízkych susedov. Žiaľ, skutočnosťou je, že kým v Česku, Poľsku, Maďarsku či Slovinsku sa o aktuálnych, aj problematických témach naozaj diskutuje, u nás je všetko „sprevádzané skôr hlbokým tichom“. Najnovšia OS je opäť rozdelená do niekoľkých tematických celkov: v tom o Európe si môžeme prečítať esej amerického politológa Jeffreyho Gedmina – Prečo považujem EÚ za omyl?, štúdiu Matúša Pošvanca – Slobodná spoločnosť?, či esej Jáchyma Topola – Co jsem to za bastarda? Blok venovaný Maďarsku zahŕňa eseje viacerých významných maďarských spisovateľov, ako aj rozhovor s Jánosom Kisom, filozofom a spisovateľom, jednou z najväčších intelektuálných autorít dnešného Maďarska. Filozofovi Michelovi Foucaultovi je pri príležitosti uplynutia 20 rokov od jeho smrti venovaná štúdia Miroslava Petříčka a esej talianskeho spisovateľa a filozofa Carla Feccera. Príjemným rozptýlením je esej o Marlovi Brandovi z pera Trumana Capoteho. A nechýbajú ani knižné recenzie či glosa Martina Porubjaka.
