Knihy

Popol všetkých zarovná (SLOVART) je naozaj neobyčajný detektívny román! Napísal ho človek, čo do detailov pozná policajné prostredie, podsvetie i praktiky tajných služieb. Často je však ťažké rozlíšiť, kto je kto. Detektívi Krausz a Fischer z oddelenia vrážd v Meste sa pri vyšetrovaní smrti mafiána Malého Pavúka, pobočníka Miroslava Stehlíka alias Bossa, dostanú k magnetofónovej kazete, na ktorej sa nebohý Malý Pavúk dohaduje s neznámym mužom na nejakom únose. Neskôr za podozrivých okolností vybuchne auto policajta Róberta Eliáša. Ukazuje sa, že vedel niečo o spolupráci tajnej služby a mafie pri únose syna vysokého predstaviteľa Republiky… Keď do seba začínajú kusy skladačky zapadať, z Ministerstva príde rozkaz vyšetrovanie zastaviť. Autor tvrdí: „Všetky osoby, dej a miesto v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná…“ A možno nie! Autor knihy Dominik Dán sa dvadsať rokov zaoberá vyšetrovaním zločinu. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou „lepšou spoločnosťou“ mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Z bohatých skúseností čerpá pri písaní mrazivo autentických detektívnych príbehov. Filozofia vedy v súčasnej dobe predstavuje hlavný prúd filozofického myslenia. Vývoj vedy, a s ním späté techniky a technológie dosiahli takú úroveň, že filozofia sa nemôže fenoménu vedy vyhnúť a musí na neho určitým – či už pozitívnym, alebo negatívnym – spôsobom reagovať. V úvodnej časti knihy Filosofie a metodologie vědy (ACADEMIA) je predstavený vývoj poznania od antiky po súčasnosť a s ním spätá narastajúca úloha vedy v spoločnosti, ktorá si vyžiadala vznik vedného odboru filozofie a metodológie vedy. Rozvojom tejto disciplíny v dvadsiatom storočí sa zaoberá druhá časť práce. Autor Břetislav Fajkus v nej analyzuje základné koncepcie vedy od novopozitivizmu až k postmodernizmu a ukazuje, že filozofia vedy nie je uzavretým odborom, ale že pojatie vedy a vedeckosti, rovnako ako okruh problémov, ktorými sa veda a filozofia zaoberajú, sa v čase menia. Okrem klasických koncepcií filozofie vedy, orientujúcich sa predovšetkým na prírodné vedy, je skúmaný i tzv. sociologický obrat vo filozofii vedy a otázka sociálnej determinácie vedy. Syntéza prírodných a sociálnych vied sa dnes javí ako jedna z priorít vedeckej metodológie. Novým aspektom filozofie vedy sa venuje záverečná časť knihy. Dielo je prehľadným a hodnotným úvodom do filozofie vedy, nepostrádateľným pre vysokoškolských študentov, vedeckých pracovníkov i všetkých záujemcov o súčasnú filozofiu. Hrdinka románu Bereme co je (nakladateľstvo VĚRA NOSKOVÁ) je mladá, pôvabná, sčítaná a bystrá. Dalo by sa povedať – obdarovaná výhodnými génmi. Ale žije v okresnom priemyslovom meste a prechádza očistcom paranoidnej matky, ktorá so znechutením sleduje, ako dcéra vrastá do podoby a povahy kedysi zavrhnutého promiskuitného krásavca. V zatuchnutom, zatrpknutom prostredí hrdinku jej prednosti skôr znevýhodňujú. Pavla po svojom vzdialenom, genetickom otcovi márne túži, rovnako ako po nejakom vrelšom vzťahu. Po úteku z domova nachádza útočisko u pohŕdaných figúrok mestečka, potom ju život na „spoločenskom smetisku“ dovedie až k psychickým problémom, z ktorých je problematicky liečená v psychiatrickej liečebni. Odíde do slovenskej Ochtinej, hľadať svoje genetické korene. Stretáva sa tam so svetom pracovitých a obetavých dedinčanov, meno nedávno zosnulého otca jej otvára dvere a srdce, ale nepokoj ju ženie ďalej. Praha je ďalší sen, ktorý si na realite „vydupe“, avšak splní sa v skarikovanej podobe. Márne hľadá záchytný bod, bývanie, zamestnanie v normalizačnej Prahe, ktorá praje lojálnym a pragmatickým typom. Bereme co je autorky Věry Noskovej je ľahko čitateľný, otvorený román o predieraní sa k slobode, o túžbe po intimite a láskavom vzťahu, o vitalite mladosti. Popisuje sugestívne bizarné stretnutia a pestré zvraty na ceste hrdinky. Je humorný, pestrý dejom i postavami. A zobrazuje dnes už neuveriteľnú dobu formujúcu a deformujúcu, mladosť dnešných päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov.