S blížiacimi sa parlamentnými voľbami vyhlásenia Smeru čoraz viac smerujú proti pravicovým subjektom. Treba sa však zamyslieť, či mechanické zaraďovanie Smeru medzi ľavicové subjekty nevyplýva z nerozlišovania medzi rovinou sebaidentifikácie strany a napĺňaním jej programových cieľov v rovine praktickej politiky.
Motto volebnej kampane Smeru – nastolenie poriadku – je však príznačné skôr pre konzervatívne strany a pre radikálnu pravicu. Pojem poriadok znamená všeličo – od boja proti korupcii až po potláčanie všetkých odlišných názorov. Smer síce avizuje boj proti korupcii, zároveň však nie je ochotný vysvetliť zdroje financovania svojej mohutnej predvolebnej kampane. Významného predstaviteľa tejto strany Romana Václavíka od jeho vstupu do politiky sprevádzali škandály v súvislosti s jeho pochybnými ekonomickými aktivitami. Hoci už nie je na kandidátke, naďalej sa prezentuje ako jej tieňový minister. Smer sa doteraz nenamáhal dementovať správy o rozličných pochybných sponzoroch Smeru, napr. v prípade firmy, vyšetrovanej za zneužívanie štátnych dotácií. Zo sľubovaného poriadku tak ostala iba razancia voči politickým protivníkom. Pocítili ju mladí ľavičiari v Trebišove, odkiaľ ich vytlačila Ficova ochranka i nešťastný alkoholik v Poltári. Ak je to predzvesťou toho, ako sa bude Smer správať po voľbách, potom sa nečudujme, že táto strana oprášila jakešovské heslo „demokracia nie je anarchia“.
O čom sa vo volebnom programe mlčí
Volebný program Smeru sa ani okrajovo nezmieňuje o problematike ľudských práv, o právach žien, národnostných, rasových a sexuálnych menšín. Emancipácia skupín, ktoré pre svoje menšinové postavenie alebo zlú sociálnu situáciu nemôžu plnohodnotne využívať možnosti, ktoré demokratická spoločnosť poskytuje príslušníkom väčšiny, je typickou agendou sociálnodemokratických strán, kam sa Smer túži zaradiť. Smer však profituje z nacionalistickej rétoriky namierenej proti maďarskej menšine a Rómom. Jeho volebný program sa o Rómoch zmieňuje výlučne v negatívnych súvislostiach. Radikalizmus vo vyhláseniach tejto strany ju radí do blízkosti krajne pravicových strán, akými sú SNS alebo Pravá SNS. Najnovšie sú nepriateľmi Smeru aj zdravotne postihnutí, údajne zneužívajúci sociálnu pomoc.
Predseda Smeru Robert Fico začal v súvislosti s vyhlásením katolíckeho arcibiskupa Jána Sokola hovoriť o odluke cirkvi od štátu. Pri deklarácii o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach sa však v parlamente zdržal hlasovania. Podobne pri ďalších hlasovaniach, v ktorých sa premietali rozdielne stanoviská medzi pravicou a ľavicou, Ficov postoj rozhodne nebol ľavicový. Podpredseda Smeru Milan Murgaš sa otvorene vyslovoval za zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium, jeho predseda pri hlasovaní v NR SR o tejto otázke chýbal. Mlčal pri hlasovaní o pravicovom návrhu na zrušenie dedičskej dane i pri návrhu tzv. antidiskriminačného zákona. Nebol prítomný ani pri záverečnom hlasovaní o zákone o ombudsmanovi, ale ani pri záverečných hlasovaniach o novele Zákonníka práce. Vo volebnom programe sa vyslovuje za znižovanie podnikateľských daní, na druhej strane podporuje zvyšovanie nepriamych daní, ktoré platia spotrebitelia. V sociálnej oblasti, ktorá je kľúčovou agendou ľavice, volebný program Smeru sľubuje výlučne reštrikcie a opatrenia proti údajnému zneužívaniu sociálneho systému. Volebný program decentne mlčí aj o názoroch Smeru na vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Každému to, čo chce počuť
Kým v prvých rokoch svojej činnosti sa Smer vyslovoval proti privatizácii tzv. strategických podnikov, v súčasnosti sa Fico vyslovuje len proti spôsobu ich uskutočnenia a tvrdí, že dobre pripravovanú privatizáciu nikdy neodmietal. Na jednej strane sa Smer na straníckych billboardoch hlási k európskej integrácii, jeho predseda však zároveň hlasoval proti novele ústavy, ktorá o. i. umožňovala začlenenie SR do EÚ. Smer však ponúka skutočne svojrázny príspevok Slovenska do zjednotenej Európy. Aby si na svoje prišli aj voliči nostalgicky spomínajúci na obdobie pred rokom 1989, Fico im sľúbil nadviazať na všetko pozitívne, čo sa do roku 1989 urobilo, a zabudnúť na negatíva.
Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová sa dokáže jedným dychom prihlásiť k sociálnej demokracii a uviesť, že z piatich indikátorov pravicovosti strana spĺňa štyri. Smer naozaj ponúka skôr pravicové riešenia, aj keď hovorí o potrebe štátnych zásahov do ekonomiky. V skutočnosti však hovorí každému to, čo chce počuť, a s logikou svojich vystúpení si nerobí ťažkú hlavu. Svojím odmietaním doterajších politických garnitúr a inštrumentálne využívaným nacionalizmom sa Smer situuje skôr medzi tzv. strany protestu. Môže tak síce získať veľké množstvo voličov, keď však vo vláde bude musieť zaujať jasné stanovisko, rovnako ľahko ich stratí. Je vysoko pravdepodobné, že tento proces po voľbách vyústi do rozkolu v strane. Fico si to veľmi dobre uvedomuje, aj preto museli nádejní poslanci Smeru podpísať záväzok, že sa vzdajú mandátu v prípade odchodu zo strany. Fico sa po voľbách môže stať rukojemníkom nálad, ktoré vyvolal. Potom mu nezostane nič iné, ako uchýliť sa k politickému radikalizmu.
Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory
