Podľa predvolebných prieskumov len 28% rakúskych občanov vedelo, že voľby sú parlamentné a podľa 40% opýtaných bol priebeh predvolebnej kampane nudný. Rakúski politici sa však po tohtoročných parlamentných voľbách iste nudiť nebudú. O ťažké chvíle sa im postaral Jörg Haider, ktorý so svojou FPÖ môže obsadiť 53 kresiel v parlamente.
„Vo vnútri je červík,“ vyhlásil v predvolebnej televíznej debate šéf Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Wolfgang Schüssel a slová mieril na spojenectvo s momentálne najsilnejším straníckym subjektom Rakúska, sociálnodemokratickou stranou (SPÖ). Napriek tomu, že ľudovci sú zvyknutí vládnuť a koalícia zložená z SPÖ a ÖVP požívala v Rakúsku sympatie väčšiny obyvateľov už 34 rokov. V rokoch 1994-95, keď mala Haiderova Slobodná strana Rakúska (FPÖ) spolu so Zelenými a Liberálnym fórom (LiF) v parlamente viac ako tretinu, veľká koalícia ich vnímala ako nepohodlný prvok, ktorý jej bránil pri príjmaní ústavných zákonov. Ľudovcom sa zdá, že vo vláde vždy ťahali za kratší koniec.
Od roku 1986 vyhrávali spomínané dve najsilnejšie strany voľby len vďaka Haiderovým výrokom. On a jeho FPÖ neprichádzali pre sociálnych demokratov a veľkú väčšinu ÖVP ako koaličný partner do úvahy. Pragmatické spojenectvo s cieľom mať moc a posty v rukách – aj tak by sa dal nazvať vzťah sociálnych demokratov a ľudovcov. A keďže veľká koalícia dokázala rakúskym občanom zabezpečiť vcelku slušný životný štandard, s jej výmenou sa neponáhľali. Už dávnejšie počuť hlasy, že politika sociálnych demokratov je dlhodobo stagnujúca a všetky významné pozície sú v ich rukách. ÖVP, podľa ich šéfa Schüssela, ak by po voľbách skončila na treťom mieste, pôjde do opozície.
ÖVP
Chceli tak urobiť už dvakrát – po voľbách v roku 1986 a 1990. Vina vraj ležala na arogancii bývalého kancelára Franza Vranitzkeho, ktorý ľudovcov (a ich vtedajšieho šéfa Aloisa Mocka) považoval za menejcenných. Keď sa však členovia ÖVP v roku 1986 zúčastnili snemu FPÖ, ktorá bola ich potenciálnym vládnym partnerom, pripomínalo im to „snem z obdobia tretej ríše“ – dosť odstrašujúci na to, aby prestali myslieť na spojenectvo s Haiderom. V nasledujúcich voľbách získala ÖVP iba neuveriteľných 9% a šepkalo sa o zmene vlády. Aféra s Kurtom Waldheimom, podľa dôkazov zaťaženým nacistickou minulosťou, ktorý sa dostal na čelo OSN, znova uvoľnila cestu pragmatickému spojenectvu Veľkej koalície. Extrémistických slobodných vo vláde by medzinárodné spoločenstvo vnímalo takmer ako provokáciu. Vo voľbách v roku 1994 zlyhala dvojtretinová väčšina, zatiaľčo FPÖ silnela. Vtedajší šéf Erhard Busek v súčasnosti priznáva, že trvaním na koalícii s SPÖ urobil chybu: vedel, že ÖVP je neustále v pozícii slabšieho partnera a tento stav predlžoval. O tom, či by sa ÖVP presadila v opozícii, je dnes ťažké a zbytočné hádať sa. Za svoju štvorročnú zásluhu považujú ľudovci prínos k vstupu Rakúska do EÚ, ozdravovanie rozpočtu, daňovú reformu v oblasti hospodárstva a rodinných príjmov. Wolfgang Schüssel v tlačenej inzercii v obleku s motýlikom sľuboval, že za jeho vlády odstráni vojenskú službu, zruší daňové zvyšovanie vôbec a zaistí dôchodky formou šetrenia si na penziu počas života.
FPÖ
Keby Rakúsko nemalo Jörga Haidera, jeho politici by sa zrejme príliš neunúvali podávať výkony. Odvtedy ako vyhral voľby v Korutánsku, sa všemožne snažili obmedziť jeho voličskú základňu a – nepodarilo sa. Jeho „malý človek“ ho vo voľbách nesklamal. Haider oznámil presadzovanie „politiky nevypočítateľnosti“, ktorá „nenechá kameň na kameni“. Požiadavka odstránenia povinného členstva v odborových zväzoch, ústup sociálneho partnerstva z politiky a jeho návrat do podnikov nenechali ľahostajnými ani šéfov štyroch najdôležitejších sociálnych zväzov, ktorí ohlásili poplach. Na predvolebných plagátoch, obklopený predovšetkým deťmi, mladými ľuďmi a po boku s manželkou, Jörg Haider požadoval nový daňový systém, zastavenie prílevu cudzincov do krajiny a skoncovanie s rozširovaním Európskej únie. „Ďakujeme, Jörg!“ kričali z plagátov deti predškolského veku. Väčšina rakúskych politikov označuje Haidera za populistu a jeho výroky za fašizoidné. Čo však urobili pre to, aby mu zabránili podieľať sa na moci? Najslabšie na voľby bola pripravená práve sociálna demokracia, ktorej Haider zobral veľký podiel voličov.
SPÖ
Pri získavaní hlasov jej nepomohli ani rozžiarené oči a bezchybný chrup šéfa Viktora Klimu, ktorým sa usmieval z predvolebných plagátov. Prvou a najvážnejšou chybou strany bolo, že kampaň stavali výlučne na osobe kancelára, druhou, že viac ako vlastný program ich zaujímala Haiderova taktika a varovanie voličov pred ňou. Prvotné prieskumy hovorili o získaní okolo 36% voličov. Najviac preferenčných hlasov získal Klima aj kvôli tomu, že 41% občanov sa domnievalo, že bude voliť vládu. Celkom vhod pred voľbami padla aj správa z Komisie EÚ, že uvítala rozhodnutie Slovenska odstaviť 2 bloky jadrovej elektrárne Mochovce do rokov 2006-2008. Viktor Klima okamžite reagoval listom adresovaným šéfovi Komisie, Romanovi Prodimu, že Rakúsko považuje tento termín za príliš vzdialený. Ak Jörg Haider prisťahovalectvo do Rakúska vylučuje, Klima hovorí o „jasnej, usporiadanej prisťahovaleckej politike“ a o „jasnom NIE ďalšiemu prisťahovalectvu vo veľkej miere“. Program SPÖ je zameraný najmä na matky a lepšie zosúladenie materstva a povolania. Sociálnym demokratom sa vyčíta, že sa tvária ako vynálezcovia neutrality, hoci na začiatku boli proti nej, že sú príliš ľavicoví, ich voliči (a politici) sú už prestarnutí a SPÖ je viac protekcionistická, ako si môže dovoliť.
Rozuzlenie
Sociálni demokrati získali 33,4% hlasov, FPÖ 27,2%, ÖVP 26,9%, Zelení 7,1% a Liberálne fórum na čele s Heide Schmidtovou sa do parlamentu nedostalo. SPÖ by malo obsadiť 65 kresiel, Haiderovi slobodní 53, ľudovci 52 a Zelení 13 parlamentných postov. Pred voľbami zaznelo, že Klima s Haiderom koalíciu utvoriť nemieni, Schüssel by mal pri dodržaní sľubu prejsť do opozície. Schmidtová ponúkla svoje odstúpenie, Klima s abdikáciou neráta. Nedeľa bola dňom Jörga Haidera.
