Hovorili mu Kráľ Oravy, no volal sa ako legendárny český zbojník Babinský. Svojho času panoval aj na mediálnom nebi, v hlbokom socializme, za čias predsedu slovenskej vlády Petra Colotku.
Keď som s profesorom Colotkom robila pred dvanástimi rokmi rozhovor, reč sa zvrtla aj na neho. Či o ňom vedel? No, akože, veď v tom príbehu mal hrať! A porozprával mi, ako bol navštíviť svoju mať v nemocnici, a keďže bol Oravec, vzali ho na návštevu do nejakého mlyna, predstavili mu chlapíka, takého celkom pekného človeka, pôvodne bol vraj rezbár, „taký na dnešnú dobu ušitý káder, podnikateľ, poprepájalo sa mu tam nejako moje, tvoje, naše, takých ľudí dneska behá milión“. Lenže v krajine vládol socializmus a podnikanie nebolo dovolené. A tak si Babinský kryl chrbát známosťami. Do jeho revíru sa vraj chodilo strieľať, do mlyna hodovať a za obeť padla nejedna panna. Ako z Bátoryčky.
Chytili ho ako Krstného otca – na podvode. Chcel si obstarať maturitu a kúpil si maturitu pre materské školy. Babinského zavreli, bol to veľký prípad, spočiatku si nevymýšľal, hovoril o točení piva a rezbárstve, ale ako ho vyšetrovali, pochopil, že oni nemajú záujem o neho. Poradili mu, že vypovedať treba inak. O iných veciach a najmä o ľuďoch. A nitky mali smerovať až k predsedovi vlády, lebo nešlo o to pivo, ale o cielenú diskreditáciu. A cez kriminálnu zápletku sa to darí najviac. Niečo by o tom vedel asi šéf vtedajšej tajnej služby.
Toto bol príbeh z minulosti, my žijeme v liberálnej demokracii. Obvinenia na vysokých štátnych predstaviteľov dávajú teraz „kajúcnici“, ktorí ten pojem už navždy poškvrnili. Vypovedajú iste úprimne, najmä keď za to dostanú zaplatené, sloboda je tvrdá mena. Okrem iného vieme, že minimálne dvaja z nich sú príslušníkmi tajnej služby, ten tretí, hlava tajnej služby, zatiaľ „nespolupracuje“. Policajný prezident tvrdí, že stíhania sú založené nielen na výpovediach „kajúcnikov“, ale aj na iných dôkazoch. Asi ani o tom netreba pochybovať, veď sú to ľudia z tajnej služby, niečo o tom procese vedia. Dozvedeli sme sa, že jeden začal spolupracovať so šéfom vtedajšej opozície ešte pred voľbami, „lebo sa v ňom pohlo svedomie“. Jaroslav Spišiak opísal jeho mentalitu: „V tlupe silní, ale keď zostanú sami, tak sa vyplašia.“
Poslanec vládneho OĽaNO priznal, že po prvých zatýkaniach boli úplne nadšení, desať rokov nedúfali, že sa to podarí. A preto asi nevhodne tie lovy na veľké zvery komentovali. Matovič sa ešte ako vodca opozície stretol aj s obchodníkom s informáciami Kočnerom, aj s obchodníkom so svedomím Makóom. Na tie denné tlačovky predsa potreboval muníciu, to muselo byť jasné každému. Niekto sa dostal na jeho kandidátku, niekto do služby.
Politici vládnej koalície opakujú, že sa opozícia bojí, preto tak šteká. Myslím si, že nehovoria do vetra, veď stačí ukázať prstom, a potom nie dôkazy na stole, ale buď priznanie, alebo hniješ v base. Dokáž svoju nevinu! Ako keď žena obvinená z nevery má podať dôkaz o svojej vernosti.
(Text vyšiel na Pravda.sk 2. júna 2021)
