Vo štvrtok o 20. hodine 34. minúte SEČ mal občan Jozef Noe, platiteľ DPH a obeť ďalšieho daňového zaťaženia, žijúci len veľmi mierne nad oficiálne stanovenou hranicou životného minima, videnie. Zjavil sa mu anjel a oznámil, že nebeský summit rozhodol zoslať na svet povodeň, ktorá zachváti celú planétu. V zdôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádzalo, že svet už stratil akékoľvek morálne hodnoty a zmenil sa na žumpu, ktorú treba spláchnuť.
Po obdržaní tejto zvesti zostal občan Jozef Noe úplne bezradný. Spočiatku sa obával komukoľvek čokoľvek povedať, aby sa nevystavil nebezpečenstvu trestného stíhania za šírenie poplašnej správy, ale keď si napokon uvedomil, že anjel je predsa len dôveryhodný verejný činiteľ, rozhodol sa o povodni informovať príslušné politické strany a hnutia. Predstavitelia kresťansky orientovaných strán ho pri zmienke o anjelovi poslali do čerta, lebo vraj hlása bludy, pretože žiadni anjeli neexistujú. Pravicové strany s ním vôbec nechceli hovoriť s odôvodnením, že túto spoločnosť predsa riadia oni a žiadnu katastrofu okrem vstupu do euroatlantických štruktúr a EÚ predbežne nemajú v pláne. Na existenciu anjela napokon uverili iba ľavicovo orientovaní politici, ktorí na božie riadenie veria viac ako na reálny marxizmus. Preto napokon práve z podnetu ľavicových politických strán zaradila Národná rada Slovenskej republiky do program u svojho mimoriadneho zasadania problematiku „potopy sveta“ a s ňou súvisiacich otázok ďalšieho rozvoja demokracie v našej krajine. V dôsledku toho z programu rokovania operatívne stiahli body o vzťahu Slovenska k rozprávke Snehulienka a sedemvaječné cestoviny a o slovensko-americkom projekte hraného filmu Indulona Jones a krajina skazy.
Už od prvých okamihov rokovania bolo zrejmé, že čo sa týka personálneho obsadenia budúcej archy, celkom z nej vypadol občan Jozef Noe spolu s ostatnými občanmi, a to vzhľadom na skutočnosť, že počas trvania „potopy sveta“ sa neočakávajú žiadne slobodné voľby, takže prítomnosť občanov je irelevantná. Rovnako bolo od začiatku zrejmé, že do archy sa nalodia výlučne členovia parlamentu a vlády spolu s rodinnými príslušníkmi. Podobne jednomyseľne parlament schválil, že archa bude mať názov Titanic a kapacita záchranných člnov bude zodpovedať výlučne počtu pravicových poslancov, členov vlády a ich rodinných príslušníkov. Za návrh hlasovali aj poslanci SDĽ, pretože oni sami sa za ľavicu už dávno nepokladajú a v prípade ohrozenia sú ochotní potopiť kohokoľvek. Za úradnú reč na Titanicu stanovili slovenčinu. Na nátlak maďarskej koalície však siahli ku kompromisu – po maďarsky sa môže hovoriť v podpalubí, v strojovni a vo fajčiarskom salóniku. V prípade prítomnosti prezidenta, s čím však viacerí nerátali, bude k dispozícii tlmočník. V prípade prítomnosti predsedu vlády, s čím zas nerátal prezident, bude na palube bicykel.
Keď začal parlament rokovať o výbere zvierat, na obloky už bubnovali prvé ťažké kvapky dažďa. V tejto otázke nie a nie dospieť ku konsenzu. Jablkom sváru sa stali najmä dážďovka a motýľ. U dážďovky bolo problematické vytvoriť pár, pretože každá dážďovka je sama osebe párom, pri motýľoch zas vznikol problém, či nalodiť motýle, kukly, alebo húsenice. Niektorí poslanci tvrdo nastoľovali aj otázku červotočov. Ak bude Titanic z dreva, tvrdili svorne, títo cestujúci ho zničia. Po týždňovej rozprave poslanci prijali uznesenie, že na Titanic sa žiadne zvieratá nakladať nebudú. Výnimku tvoria iba parazity, ktoré jednak netreba pozývať, a po druhé, budú vzhľadom na príbuznosť záujmov i metód práce dôstojnými partnermi a spoločníkmi osadenstva modernej archy, ktoré má zabezpečiť nový život našej planéty a vysokú kvalitu budúcej populácie.
Poslednou otázkou zostalo, kto Titanic postaví. Poveriť touto úlohou krachujúce slovenské podniky sa spočiatku zdalo absurdným. Časť poslancov však poukázala na reálne nebezpečenstvo plynúce z toho, že ak by sa schválil zahraničný výrobca, mohlo by sa stať, že Titanic opäť vypláva zo Southamptonu, čo sa už raz v histórii ukázalo ako tragický omyl. Vari práve z prehnaných obáv a takisto z prehnaného pocitu bezpečia sa napokon zrodilo rozhodnutie trpezlivo čakať na príchod zahraničných investorov a medzitým sa venovať územnosprávnym celkom a problematike vyučovania jogy v školách. V tej chvíli už voda dosahovala k obločným rámom a občan Jozef Noe začal nafukovať gumený čln, aby sa pre nový svet zachránil aspoň jeden statočný platiteľ daní.
