Málokedy zaznie bonmot tak výstižne ako v diskusii mladej ľavicovej elity v Klube nového Slova. Okrem Braňa Ondruša, ktorého cesta po rebríčku politiky je transparentná, dvoch ostatných protagonistov vytiahli na kandidátku SDĽ pre nás, členskú masu SDĽ, naozaj „z klobúka“. Takže predovšetkým – vďaka za úprimnosť. Ak by ten klobúk zázračný aj bol, na rozmnoženie mládeže v radoch SDĽ by určite nestačil. Ale ani naši diskutéri na klube nedali žiadny návod, ba čo viac, ani zámer, ako tento zázrak urobiť. SDĽ vo svojej samostatnej ľavicovej politike nemôže v tomto smere, cez prekážkovú dráhu koaličného vládnutia, robiť zázraky. No ešte sú tu skúsenosti z histórie. Isteže, dnes nie je vhodné organizovať drevorubačské tábory či kopáčske brigády na diaľniciach. Ale naozaj to bude len zametanie a drobné práce v komunálnom sektore, čo môžeme mladým nezamestnaným ponúknuť ako verejnoprospešnú prácu? Z pera publicistu vyšiel povzdych nad súčasným nedostatkom motivácie mládeže k životu: „Vymyslieť tak nejakú Trať mládeže pre dnešok!“ Nuž, to asi nie, ale každá doba má šancu vyrukovať s iniciatívou. Pred skoro dvadsiatimi rokmi, viac-menej ako protest proti rigídnemu ovzdušiu byrokratického reálsocializmu, vyšla mládež s iniciatívou ekologických brigádnických prác, napríklad záchrany ekologicky významných Šúrovských mokrín, historicky cenných Štiavnických tajchov, Čiernohronskej železničky, či Stromu života. Z tohto hnutia vyšli, lepšie povedané „zviezli sa s ním“ aj Ján Budaj, Fedor Gál a iní zo SZOPK.
Neexistuje dnes medzi mladou elitou konštruktívny návrh niečoho, čo by zapadlo do dnešných potrieb a možností, hoci aj trhového hospodárstva? Čo tak obnova, čistenie a rozširovanie zavlažovacích a vôbec melioračných a vodohospodárskych zariadení? Tá sa, ako ukazuje vývoj klimatických podmienok, bude musieť urobiť. A to je oblasť, kde bude veľa ručnej práce, kde možno zaškoliť nových pracovníkov na mechanizačné melioračné stroje. Ľavicoví ministri a ľavicoví mládežnícki lídri nenájdu spoločnú reč? To by ani zarytý nepriateľ nemohol nazvať klientelizmom, alebo áno? Ľavicové strany mali v minulosti svoje sféry v treťom sektore. Mali svoje ruky aj v odboroch. Veď podnes sú odbory Veľkej Británie fakticky členskou oporou Labour Party. V predvojnovej ČSR takmer všetky relevantné ľavicové politické organizácie mali svojho pendanta vo „svojich“ spotrebných družstvách – konzumoch. A my dnes máme drobného živnostníka aj spotrebiteľa nechať napospas agresívnym obchodným reťazcom? Alebo si dnešná Jednota nezaslúži našu podporu a záujem? Kde inde nám majú vyrastať odborníci s manažérskymi skúsenosťami? Veď nemožno čakať, že naše ľavicové kádre vezme na „stáž“ Jozef Majský!
