Kde sa stala chyba?

Čo to znamená, keď sa 10 ľudí na ulici spýtate na voľby do Európskeho parlamentu, 5 z nich nemá absolútne šajnu, 3 niečo počuli, ale príliš ich to „netankuje“ a dvaja sa ich chcú naozaj zúčastniť? A čo to znamená, keď tí, čo sa vždy tvárili, že slovenská demokracia je pre nich to najcennejšie na svete, sa tvária, akoby bolo všetko v absolútnom poriadku? Slovensku hrozí spolu s Českom najnižšia účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Čísla sú nám všetkým približne známe, nehovoríme o nízkej účasti v hodnotách 4O – 50 %. Dostali sme sa tak nízko a ďaleko, že ak bude reálna účasť nad 20%, bude sa to všeobecne považovať za „ešte ako-tak v norme“, žiadna katastrofa. Ono si to asi uvedomuje dosť málo ľudí, medzi širokou verejnosťou ale takisto medzi tými, ktorí by mali biť na poplach, ale až takýto „vysoký“ záujem o veci verejné, to už skutočne nie je žiadna sranda. Niečo tu naozaj vážne nesedí. Zdanie klame Mohlo by sa zdať, že všetko je v úplnom poriadku. Veď ľudia môžu vyjadriť svoj názor úplne slobodne a svojvoľne, v slobodných demokratických voľbách, každého hlas má rovnakú váhu a voľby nikto nemanipuluje. To je síce pravda, ale demokracia, skutočná demokracia je o podstatne viac, ako len o forme. Podstata vlády ľudu v jej zastupiteľskej forme je v tom, že rozhodnutia, ktoré príjmajú zástupcovia ľudu sú podložené podporou a mandátom tohto ľudu. Ak tak nie je a ak tak nie je dlhodobo a v kriticky nízkej miere, potom už o skutočnej demokracii môžeme hovoriť len s rezervou. O aký demokratický mandát sa už môžu oprieť budúci slovenskí europoslanci a europoslankyne, ktorí budú do EP zvolení celkovou silou 20% slovenskej verejnosti s volebným právom? Aký záväzný bude pre nich hlas ľudí, ktorým boli do EP vyslaní, a akým hlasom sa budú riadiť? A sme pri probléme. Je pravda, že volebná účasť klesá aj v krajinách so zabehnutou demokraciou, skutočnou demokraciou. Aj tam je to problém. Je takisto pravda, že účasť vo voľbách do europarlamentu je aj v krajinách „starej“ Európy nižšia ako vo voľbách do národných parlamentov. Európa a európska politika sú ešte stále ďalej ako politika domáca, národná. A takisto je pravda aj to, že i na Slovensku v prípade eurovolieb pôsobia faktory, ktoré sú takpovediac dlhodobé, objektívne a v dobe bezprostredne pred voľbami sa s nimi dá už len veľmi málo urobiť. Máme za sebou tri plebiscity, a teda značnú únavu a presýtenosť politickou propagandou. Máme tu všeobecné a dlhodobé sklamanie, dezilúziu a nedôveru v politiku ako takú, kto by sa čudoval. Máme tu charakteristický rozšírený pocit nespokojnosti a negativizmu, takí jednoducho sme. Toto všetko, samozrejme, nahráva nízkemu záujmu a účasti na voľbách. Okrem toho sú tu však faktory, ktoré priamo súvisia s voľbami do europarlamentu a s ktorými sa pri správnom a zodpovednom prístupe niečo robiť dalo. Samozrejme, hovoríme o dvoch veciach. Hovoríme o dlhodobej vysvetľovacej kampani vlády, ktorá neexistovala. A hovoríme o verejnej diskusii, o pôsobení budúcich slovenských zástupcov v EP, ktorá takisto neexistovala a neexistuje. Chýbajúca kampaň vlády K bodu 1. Už z podstaty je Európska únia a jej inštitúcie komplikovaná a príliš ďaleko od každodenného života bežných ľudí v členských krajinách. Na to, aby ľudia Úniu, jej inštitúcie, konkrétne v tomto prípade Európsky parlament a jeho význam, len v základoch pochopili, je potrebná informačná a vysvetľovacia aktivita. Logicky, drvivú časť tejto úlohy na seba preberá vláda. Ktovie, kam išli peniaze vyčlenené na tento účel, ale výsledok je dnes taký, že väčšina verejnosti nemá poňatie a čo je horšie, nemá záujem mať predstavu o tom, v čom je pre nás Európsky parlament dôležitý a prečo by sme do neho mali vyslať tých najlepších. Vysvetľovacia a informačná kampaň patrí kompetenčne pod podpredsedu vlády pre európsku integráciu. Existujú teda dve možnosti. Alebo ide opäť o neschopnosť P. Csákyho, alebo za dnešným stavom treba hľadať konkrétny politický stranícky záujem. Rovnica: nízka miera informovanosti a povedomia o EP – nízky záujem o voľby = nízka účasť na voľbách, je z tých jednoduchších. A aj otázka, ktorá strana najviac profituje z celkovej nízkej účasti, má dosť jednoznačnú odpoveď. Dlhodobá vysvetľovacia kampaň zlyhala a tak čo-to mohla ešte napraviť skutočná vecná, aj politicky kontroverzná, a tak pre publikum atraktívna diskusia v predpolí volieb do EP. Žijeme v dobe médií a skutočná široká, masová pozornosť pre akúkoľvek udalosť sa dá vyvolať len cez médiá. A bez širokej pozornosti neexistuje vyššia volebná účasť. Inak to jednoducho nejde. A sme pri kameni úrazu. Verejnoprávne médiá mimo hry Od komerčných médií sa všeobecne neočakáva, že sa budú venovať vecným odborným diskusiám na politicko-spoločenské témy. Ich komerčný charakter a nutnosť rýchlych obrázkov im to jednoducho nedovoľuje. Napriek tomu silné komerčné mediálne inštitúcie venujú v záujme reputácie serióznosti a mienkotvornosti aj tomuto žánru patričný priestor. Od drvivej väčšiny komerčných staníc a titulov sa to však očakávať nedá. Práve v tomto je jadro opodstatnenosti verejnoprávnych médií. Zdravá, aktívna, občianska, demokratická kultúra možno pestovať len cez diskusiu. Diskusia potrebuje platformu a priestor a verejnoprávne médiá sú presne tou inštitúciou, ktorá tento priestor má vytvárať. Je to ich úplne najzákladnejšou spoločenskou úlohou. V prípade volieb do Európskeho parlamentu sa dá sucho konštatovať len to, že v plnení svojej základnej spoločenskej úlohy slovenské verejnoprávne médiá zlyhali na plnej čiare. Ťažko sa dá ľuďom vyčítať neinformovanosť a nezáujem o voľby, keď priestor na diskusiu, na stret názorov a pohľadov na to, ako majú alebo ako chcú budúci slovenskí europoslanci v Bruseli a Štrasburgu pôsobiť, bol zredukovaný na absolútne minimum. A aj to je ešte silné nadhodnotenie. Len letmý pohľad, resp. prepnutie kanála na ČT1 či ČT2 dáva možnosť pozrieť si, ako by to mohlo fungovať aj u nás. Diskusia, stret názorov, prípadne konflikt vytvárajú redakčný materiál pre ostatné médiá, pre ďalšie spravodajské spracovanie. Vytvárajú tému, téma vytvára pozornosť, pozornosť vytvára zaangažovanosť a vyššiu účasť, účasť vytvára legitimitu a mandát. A demokracia funguje. U nás však nefunguje. Úplne nemožný zákon a jeho úplne najhoršie vyloženie v oboch verejnoprávnych médiách spôsobilo, že k nám predvolebná diskusia a stret názorov nedorazili. Do istej miery verejnoprávne médiá suplujú médiá komerčné, ktoré vytvárajú aspoň ako-taký priestor na testovanie kandidátov, na spravodajstvo z kampane, na diskusiu. Vďaka aj za to, približuje nás to k normálu, ale plnohodnotnou náhradou nikdy byť nemôžu, nie je priestor. V prvých slovenských eurovoľbách sa teda „optimálne“ spojili všetky okolnosti, nahrávajúce dokonalému nezáujmu verejnosti a alarmujúco nízkej účasti na voľbách. Všeobecná apatia, sklamanie a frustrácia z politiky, zlyhanie vysvetľovacej kampane, abstraktnosť témy nekompenzovaná vysvetľovacou kampaňou, neexistencia priestoru na verejnú diskusiu a z toho prameniaca nevýrazná kampaň. No a už len taká pokazená a samozrejme nie kresťanskodemokraticky účelová čerešňa na šlahačke, nedeľa ako volebný termín… Uvarili sme si na dokonalé demokratické fiasko. Uvidíme, či nás povolebné žalúdočné kŕče privedú k ponaučeniu pre budúcnosť.