Barbora Mesárošová, psychologička
Do akej miery sa môže úspech slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta odzrkadliť na dnešnej mladej, ešte tvárnej generácii? – Treba si uvedomiť, že toto víťazstvo nebolo niečo samozrejmé. Zaslúžili sa oň predstavitelia mladej generácie, pričom neexistujú prípady z histórie, na ktoré by sa dalo odvolávať. Sú to chlapci zo všetkých kútov Slovenska, rovesníci dnešných mladých ľudí. Tým sa tu vytvoril priestor na identifikáciu. Hráči totiž neboli jedinci z elitných rodín. Odrazu sa z nich stali vzory pre našich mladých, preto je dôležité, aby sa o ich životných osudoch vedelo. Že to nie je len taká chvíľková eufória – prišli, videli, zvíťazili – ale že je za tým kopec tvrdej driny. Títo chlapci v mnohých prípadoch obetovali školu, nemajú vysokoškolské, ale len stredoškolské vzdelanie, pretože sa venovali iba hokeju. A v Göteborgu uspeli nielen následkom tvrdej driny, ale aj vďaka schopnosti spolupráce. Nehrali individuálne, sebecky, mali úsilie streliť gól nie pre seba, no pre štát, ktorý reprezentovali. A každý v rámci tejto krajiny mal šancu pripojiť sa k tomu, identifikovať sa s tým. Akú trvácnosť bude mať zážitok z tohto úspechu? – Nemôžeme si myslieť, že každý deň je sviatok a táto eufória bude pretrvávať donekonečna. Život sa opäť dostane do bežných koľají a my možno pri najbližších majstrovstvách neuspejeme. Po neúspechu na zimných olympijských hrách v Salt Lake City boli hokejisti na čele s trénerom tí najhorší. Teraz sa to obrátilo. – Po olympijských hrách ľudia všeobecne nezanevreli. Bola to len istá časť populácie, ktorá veľmi nahlas kričala a bolo ju, žiaľ, počuť. Sme malý štát, domácu základňu nemáme až takú silnú, mnohí chlapci hrajú v zámorí a musia sa podriadiť tamojšej NHL. Z toho vyplýva, že i tých najlepších nemôžeme vždy dostať tam, kde ich chceme mať. Iné je to vo futbale v Lige majstrov, kde v mužstvách hrávajú aj mnohí legionári. Na týchto majstrovstvách za nás žiaden legionár nehral. Všetko boli jedinci, ktorí vyrástli na Slovensku, prežili tu celé obdobie detstva a dospievania. Výnimočnosť je v tom, že za víťazstvom stáli všetko naši ľudia. Bol teda tento úspech akýmsi liekom na nie práve najpriaznivejšiu náladu v slovenskej spoločnosti? – Toto víťazstvo bolo minimálne potešením. Mohlo však dodať elán a pozitívne vzory. Predovšetkým pre mládež, ktorá potrebuje takéto vzory najmä z radov seberovných. Dnes mládež žije celkom inak ako napríklad pred dvadsiatimi rokmi. Vytvárajú sa subkultúry mládeže a mládežnícke scény, ktoré si samy vyhľadávajú vzory z prostredia, kde žijú, reagujú na ne. Hľadajú príčiny úspechu. Zvýšila sa víťazstvom naša národná hrdosť? – V zmysle športu áno. Často človek počúva, že sme nanič národ, že sa nevieme na ničom dohodnúť, nevieme reprezentovať na medzinárodnej úrovni, samé mínusy. A zrazu je tu dôkaz z našich radov, že niečo predsa len dokážeme. Toto víťazstvo dokázalo zjednotiť prívržencov celého politického spektra. Ešte pred samotným finále však zaznievali hlasy, že by mohlo dôjsť k zneužitiu tohto víťazstva politikmi. Stalo sa to podľa vás? – To je už nános politiky, nejde o záležitosť športu. Šport je čistý, ale ako budú toto víťazstvo niektorí ľudia prežívať, spracovávať a zneužívať, to je už iná vec. I preto treba poukazovať na pozitívnu stránku tohto úspechu. Slovákom sa vyčíta škodlivý nacionalizmus, no národnú hrdosť majú aj iní. Mali by sme sa naučiť úspech spracovať primeraným spôsobom. Byť hrdí, ale primerane. Je to úspech našich hokejistov, nič viac. Nebudeme ho generalizovať na nejaké iné sféry a niekoho iného na základe toho vyčleňovať alebo ponižovať. Oslavy na námestiach neboli spojené len s radosťou. Akoby ruka v ruke s ňou kráčala aj agresivita a prejavy násilia, ktoré sú skôr typické pre protestné demonštrácie. – Ide o záležitosť správania sa v dave, ale aj o účinok požívania alkoholických nápojov. Mnohí si so sebou priniesli aj dávku istých komplexov, ktoré v danej chvíli odbúrali. Táto udalosť bola pre Slovensko jedinečná tým, že sme na ňu veľmi dlho čakali. Preto nastal taký prejav nespútanej radosti. Nie je to nič neobvyklé. Až na fakt, že v súčasnosti spoločnosť zápasí s nedostatkom financií miest a obcí. S oslavami spojené dôsledky rozličných výtržností nám naozaj nebolo treba, lebo ide o ďalšie odčerpávanie finančných prostriedkov z rozpočtu.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Martina Pavlíková
