Kapitalizmus v Latinskej Amerike iba poškodil

Evo Morales, prezident Bolívie Latinská Amerika je v politickom pohybe. Sociálne rozdiely, politická vylúčenosť a kultúrna segregácia vedú k posilňovaniu politických prúdov, ktoré kritizujú liberálnu ekonomickú politiku a závislosť od Spojených štátov a hlásajú vytvorenie „novej a spravodlivejšej spoločnosti“. Podľa kritikov je to len ďalšia vlna populizmu, na ktorej sa k moci vynesie nová generácia caudillov, podľa advokátov je to ďalší pokus politicky reformovať závislý kapitalizmus v Latinskej Amerike, ktorý zďaleka nevytvára rovnaké možnosti pre všetkých. Jedným z predstaviteľov prúdu „novej latinskoamerickej ľavice“ je bolívijský prezident Evo Morales. Počas jeho tohoročného európskeho turné s ním priniesol rozhovor nemecký týždenník Der Spiegel. Rozhovor preložili a spracovali Radovan Geist a Judita Takáčová Pán prezident, prečo sa taká veľká časť Latinskej Ameriky posúva naľavo? Morales: Nespravodlivosť, nerovnosť a chudoba más nás núti hľadať lepšie životné podmienky. Bolívijské väčšinové indiánske obyvateľstvo bolo vždy vylúčené, politicky utláčané a kultúrne odcudzené. Naše národné bohatstvo, naše nerastné suroviny boli rabované. K Indiánom sa správali ako k zvieratám. V 30. a 40. rokoch na nás sprejovali DDT, aby zabili parazitov na koži a vo vlasoch, kedykoľvek chcel niekto z nás vojsť do mesta. Moja mama nesmela ani len vstúpiť do hlavného mesta svojho rodného regiónu Oruro. Teraz sme vo vláde a v parlamente. Byť ľavičiarom pre mňa znamená bojovať proti nespravodlivosti a nerovnosti, no predovšetkým chceme dôstojne žiť. Zvolali ste ústavné zhromaždenie na vytvorenie novej bolívijskej republiky. Ako má nová Bolívia vyzerať? Morales: Nechceme nikoho utláčať ani vylučovať. Nová republika má stáť na diverzite, rešpekte a rovných právach pre všetkých. Zostáva nám mnoho práce. Detská úmrtnosť je hrozivo vysoká. Mal som šesť súrodencov, štyria z nich umreli. Na vidieku umiera polovica detí pred tým, než sa dožijú jedného roka. Vaša socialistická strana MAS nemá dostatočnú dvojtretinovú väčšinu, aby zmenila ústavu. Chcete rokovať s inými politickými frakciami? Morales: Sme otvorení dialógu, dialóg je základom indiánskej kultúry a my nechceme vytvárať žiadnych nepriateľov. Politických a ideologických oponentov možno áno, no nie nepriateľov. Prečo ste dočasne pozastavili znárodňovanie prírodných zdrojov, čo bol jeden z najdôležitejších projektov vašej vlády? Chýba Bolívii know-how potrebné na ťažbu surovín? Morales: Naďalej rokujeme s dotknutými spoločnosťami. Súčasný nedostatok investícií nemá nič spoločné so znárodňovaním. Je to chyba pravicovej vlády bývalého prezidenta Tuta Ouirogu, ktorý v roku 2001 zastavil všetky investície do ťažby prírodných zdrojov, pretože, ako tvrdil, v Bolívii nie je domáci trh pre zemný plyn. Plánujeme opäť začať ťažbu. Podpísali sme dohodu o dodávkach zemného plynu s Argentínou a spolupracujeme s Venezuelou. Podpísali sme kontrakt na prevádzku dolov na železnú rudu s indickou spoločnosťou. To vytvorí 7 000 priamych a 10 000 nepriamych pracovných miest. Podarilo sa nám vyrokovať omnoho lepšie ceny a podmienky ako našim predchodcom. Máte však veľké problémy s Brazíliou. Bolívia požaduje vyššie ceny za dopravu zemného plynu. Nepoškodzuje to vaše vzťahy s brazílskym prezidentom Lula da Silvom? Morales: Lula prejavuje solidaritu. Správa sa ako veľký brat. Máme však problémy s brazílskou energetickou spoločnosťou Petrobras. Rokovania sú veľmi zložité, sme však optimisti. Petrobras pohrozil ukončením všet-kých investícií v Bolívii… Morales: To neprichádza od brazílskej vlády, ale od niekoľkých ľudí z vedenia Petrobrasu. Umiestňujú takéto hrozby do tlače, aby na nás zvýšili tlak. Brazília je veľmoc, musí k nám však pristupovať s rešpektom. Súdruh Lula minule povedal, že sa uzavrie nová zmluva a že chce dokonca dovážať viac zemného plynu. Bolívia nepredáva zemný plyn do Chile, pretože Chile zobralo Bolívii vo vojne pred viac ako 120 rokmi prístup k moru. Teraz je v Chile socialistická vláda. Budete im dodávať zemný plyn? Morales: Chceme prekonať naše historické problémy s Chile. More nás rozdelilo a more nás musí opäť spojiť. Chile po prvýkrát súhlasilo, že bude rokovať o prístupe Bolívie k moru. To je obrovský krok vpred. Čílska prezidentka prišla na moju inauguráciu a ja som sa zúčastnil na inaugurácii čílskej prezidentky Michelle Bacheletovej v Santiagu. Dopĺňame sa navzájom. Chile potrebuje naše prírodné zdroje a my potrebujeme prístup k moru. Za týchto okolností musí byť možné nájsť riešenie v prospech oboch krajín. Aký vplyv na znárodnenie prírodných zdrojov v Bolívii mal venezuelský prezident Hugo Chávez? Morales: Absolútne žiaden. Nezapojila sa doň ani Kuba ani Venezuela. Sám som riadil znárodňovanie. Len sedem mojich najbližších spolupracovníkov vedelo o dekréte a plánovanom dátume vydania. Hoci som sa pár dní pred oznámením dekrétu stretol s Hugom Chávezom a Fidelom Castrom na Kube, nehovorili sme o znárodňovaní. Dekrét som podpísal pred svojím odchodom na Kubu a viceprezident ho dal kabinetu. Fidel sa ma na Kube opýtal, ako ďaleko projekt pokročil. Povedal som mu, že znárodnenie plánujeme oznámiť v najbližších dňoch, nepovedal som však presný dátum. Fidel ma varoval, aby som počkal do ústavodarného zhromaždenia. Chávez nevedel o ničom. Chávez chce vo Venezuele vybudovať socializmus pre 21. storočie. Jeho nemecký ideologický poradca Heinz Dietrich bol nedávno v Bolívii. Plánujete zaviesť socializmus v Bolívii? Morales: Ak socializmus znamená, že budeme dobre žiť, ak znamená rovnosť a spravodlivosť, ak znamená neexistenciu ekonomických a sociálnych problémov, potom ho vítam. Obdivujete Fidela Castra ako „starého otca latinskoamerických revolucionárov“. Čo ste sa od neho naučili? Morales: Predovšetkým solidaritu. Fidel nám v mnohom pomáha. Daroval nám sedem očných kliník a 20 základných nemocníc. Kubánski doktori vykonali už 30 000 bezplatných operácií Bolívijčanov. Päťtisíc Bolívijčanov z chudobných pomerov študuje medicínu na náklady Kuby. No bolívijskí doktori protestujú proti prítomnosti Kubáncov. Podľa nich ich oberajú o živobytie. Morales: Bolívijský štát neplatí kubánskym doktorom žiadne platy, nič teda Bolívijčanom neberú. Američania sa obávajú, že Chávez získava primnoho vplyvu. Nedostávate sa do závislosti od Venezuely? Morales: S Venezuelou nás zjednocuje koncept integrácie Južnej Ameriky. Je to starý sen veľkej domoviny, sen, ktorý existoval ešte pred dobytím Španielmi, a neskôr za neho bojoval Simon Bolívar. Chceme Južnú Ameriku vytvorenú podľa vzoru Európskej únie, s menou ako euro, ktorá je hodnotnejšia než dolár. Chávezova ropa nie je pre Bolíviu dôležitá. Za zvýhodnených podmienok dostávame iba naftu. Nie sme však závislí od Venezuely. Dopĺňame sa. Venezuela sa delí o bohatstvo s inými krajinami, to nás však nerobí podriadenými. Latinskoamerická ľavica sa láme na umiernené, sociálnodemokratické krídlo vedené Lulom a Bacheletovou, a radikálne populistickú krídlo predstavované Chávezom a vami. Nerozdeľuje Chávez kontinent? Morales: Existujú sociálni demokrati a iní, ktorí kráčajú smerom k väčšej rovnosti, či už ich voláte socialistami alebo komunistami. No Latinská Amerika už nemá rasistických či fašistických prezidentov, akých mala v minulosti. Kapitalizmus Latinskej Amerike iba poškodil. Ste prvým indiánskym prezidentom v histórii Bolívie. Akú rolu zohráva pôvodná kultúra vo vašej vláde? Morales: Musíme kombinovať sociálne cítenie s profesionálnou kompetentnosťou. V mojej vláde môžu byť členmi kabinetu či veľvyslancami intelektuáli z vyššej triedy rovnako ako členovia etnických indiánskych skupín. Veríte, že indiánske obyvateľstvo vytvorilo lepší sociálny model než biele západné demokracie? Morales: V minulosti neexistovalo súkromné vlastníctvo. Všetko bolo spoločným majetkom. V indiánskej komunite, v ktorej som sa narodil, všetko patrilo spoločenstvu. Tento spôsob života je rovnejší. My Indiáni sme morálnou rezervou Latinskej Ameriky. Konáme podľa univerzálneho zákona, ktorý pozostáva z troch základných princípov: nekradnúť, neklamať, nebyť zbytočný. Táto trojica poslúži aj ako základ našej budúcej ústavy. Je pravdou, že všetci zamestnanci vlády sa budú musieť v budúcnosti naučiť indiánske jazyky kečua, aymara a guaraná? Morales: Verejní zamestnanci v mestách sa musia naučiť jazyky regiónu. Ak už v Bolívii hovoríme po španielsky, mali by sme plynulo ovládať aj naše vlastné jazyky. Začali sa bieli správať k Indiánom lepšie, keď ste sa dostali k moci? Morales: V mnohom sa to zlepšilo. Stredná trieda, intelektuáli a samozamestnané osoby sú teraz hrdí na svoje indiánske korene. Bohužiaľ, niektoré oligarchické skupiny sa k nám naďalej správajú ako k menejcenným. Niektorí kritici tvrdia, že Indiáni v Bolívii sú teraz voči bielym rasistickí. Morales: To je súčasť špinavej vojny masmédií, ktorú vedú proti nám. Väčšinu médií vlastnia bohatí bieli podnikatelia. Katolícka cirkev vás obvinila, že chcete reformovať náboženské pravidlá. Nebude v Bolívii sloboda náboženstva? Morales: Ja som katolík. O slobodu náboženstva tu vôbec nejde. Som však proti monopolu, pokiaľ ide o vieru. Niektorí veľkí majitelia pôdy hrozia násilným odporom voči ohlásenej pozemkovej reforme. Koho zem chcete zabrať? Morales: Vyvlastníme veľké pozemkové držby, ktoré nie sú obrábané. Chceme však demokratickú a mierovú poľnohospodársku reformu. Pozemková reforma z roku 1952 viedla k vytvoreniu malých neproduktívnych parciel vo vysokých oblastiach Ánd. Bolívia je rozdelená na bohaté provincie na východe a chudobnú andskú vysočinu. Na východe je silné hnutie za nezávislosť. Existuje v krajine riziko rozpadu? Morales: To by chcelo niekoľko fašistických, oligarchických skupín. No v ústavnom zhromaždení prehrali hlasovanie. Bolívia je dôležitým výrobcom narkotík. Váš predchodca ničil nelegálne plantáže koky. Plánujete robiť to isté? Morales: Z nášho hľadiska by nemala byť ani ničená, ani úplne legalizovaná. Jej pestovanie má byť kontrolované štátom a odborovými zväzmi pestovateľov koky. Spustili sme medzinárodnú kampaň na legalizáciu listov koky a chceme, aby OSN vymazalo koku zo zoznamu toxických látok. Vedci dávno dokázali, že kokové listy nie sú toxické. Spojené štáty používajú vojnu proti drogám ako ospravedlnenie na šírenie kontroly v Latinskej Amerike. Spojené štáty však tvrdia, že väčšina produkcie koky končí v kokaínovom obchode. Morales: Američania hovoria všetko možné. Obviňujú nás z toho, že neplníme podmienky ich rozvojovej pomoci. Moji prokapitalistickí predchodcovia v prezidentskom úrade podporovali masakru pestovateľov koky. Viac ako 800 roľníkov zomrelo vo vojne proti drogám. Spojené štáty využívajú boj proti drogám ako výhovorku na to, aby mohli rozšíriť svoju kontrolu nad Latinskou Amerikou. Americká agentúra na boj proti drogám (DEA) má v Bolívii svojich agentov, ktorí radia armáde a polícii v boji proti obchodu s drogami. Pošlete ich teraz domov? Morales: Sú tu ešte stále, nie sú už však oblečení v uniforme ani ozbrojení ako predtým. Aké máte vzťahy so Spojenými štátmi? Plánujete vycestovať do Washingtonu? Morales: Nemám v pláne stretnúť sa s Georgeom W. Bushom. Mienim sa však zúčastniť na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Kým som bol poslancom parlamentu, Američania mi neumožnili vstup do ich krajiny. Hlavy štátov však nepotrebujú víza na to, aby sa dostali do OSN v New Yorku. Pred pár týždňami ste si vo futbalovom zápase zlomili nos. Hráte po tieto dni futbal menej? Morales: Ešte stále mám deformovaný nos? Šport vždy patril medzi moje najväčšie záľuby. Nefajčím, takmer nepijem alkohol a tancujem len zriedkakedy, aj keď som kedysi hral na trúbke. Šport mi pomohol dostať sa do prezidentského paláca. Moja prvá funkcia v odborovom zväze bola funkcia tajomníka pre šport. A keď som mal 13 rokov, bol som vedúcim miestneho futbalového klubu na vidieku. Prečo nenosíte kravatu? Morales: Nikdy som dobrovoľne nenosil kravatu, aj keď som ju za svojich mládežníckych čias musel mať pri fotografovaní a na oficiálnych školských podujatiach. Zvyčajne som svoju kravatu zabalil do novín a keď ma chcel môj učiteľ skontrolovať, hneď som si ju dal späť. Nie som na ňu zvyknutý. Väčšina Bolívijčanov nenosí kravaty. Redakčne spracované