Kandidáti nepresvedčili

V čase, keď slovenské súdnictvo čakajú „prevratné“ zmeny a reformy, nemá Najvyšší súd SR (NS) svojho predsedu, ktorý by mohol po porade so Súdnou radou hájiť záujmy sudcov a konštruktívnymi návrhmi prispieť k pripravovaným zmenám. Súdnej rade sa totiž pred niekoľkými dňami nepodarilo zvoliť žiadneho z troch kandidátov na tento post. Namieste je otázka: Prečo? Jedným z prejavov demokracie sú slobodné voľby. Slovensko na ceste za demokraciou umožnilo sudcom cez svojich zástupcov v Súdnej rade SR zvoliť si predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý v sústave všeobecného súdnictva má svoje dominantné postavenie. Súdna rada by mala byť nezávislým ústavným orgánom, ktorý má v právomoci rozhodovať o najdôležitejších otázkach v justícii. Sudcovia si v priamych a tajných voľbách zvolili ôsmich zástupcov zo svojich radov, ostatných členov nominovala politická moc cez vládu, parlament a prezidenta. Napriek vplyvu politiky sa do rady dostali predstavitelia akademickej obce, zástupca advokátov a ľudia rozumejúci sa právu. Zdalo by sa, že zvoliť predsedu NS by pre tento orgán, zložený z odborníkov, nemal byť problém. Lenže tak ako skoro všetko na Slovensku aj posledné hlasovanie rady umožňuje konštatovanie, že politika má svoje miesto aj v súdnictve. Kto chcel byť predsedom? Do volieb sa ako prvý prihlásil bývalý predseda Štefan Harabin. Do funkcie ho v čase, keď predsedu volil parlament, nominovala Slovenská národná strana. Navrhla ho jedna zo stavovských organizácii sudcov, časť sudcov Najvyššieho súdu a niektoré sudcovské rady pri krajských súdoch. Slušná nominácia pre človeka, ktorý bol podľa bývalého ministra spravodlivosti SR Jána Čarnogurského osobou nedôveryhodnou a nemorálnou, a preto kabinet navrhol jeho odvolanie z predsedníckeho postu. Zaujímavé je, že práve Čarnogurský, keď sa posledný raz ujal ministerského postu napísal do knihy na NS SR poďakovanie za to, že súd aj v časoch Mečiarovej vlády dokázal byť nestranný a spravodlivo rozhodnúť. Vďaka právom patrila aj Harabinovi, ktorý zabezpečil spravodlivé prejednanie sporu medzi vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a Čarnogurského manželkou (Mečiar sa vtedy nevhodne vyjadril na adresu Marty Čarnogurskej). Rovnako netreba zabúdať na spor pri vzniku SDK. Harabin sa totiž od nástupu do svojej funkcie sporil s ministrami spravodlivosti. Na tom nie je nič nezvyčajné, keď sa moc výkonná a súdna sporia a vyvažujú svoje právomoci. No spôsob, akým sa to dialo a aký zvolil Harabin, nebol na úrovni pastiera kráv. Možno viacerým utkveli v pamäti politické debaty v televízii, pri ktorých národ s nemým úžasom sledoval, aký cholerik stojí na čele najvyššej súdnej inštancie. Vykrikovať po niekom, že klame, sa hodí do krčmy. Veľa sudcov konštatuje, že Harabin mohol mať aj vízie a myšlienky, ale nemal spôsoby hodné predsedu NS SR. A mnohí sudcovia, právnici si pamätajú časy profesora Planka, ktorého doposiaľ neprekonal ani jeden z jeho nástupcov na predsedníckom poste na NS SR. Možno práve spôsoby z minulosti – nešťastné mediálne vystúpenia – v poslednom kole zahatali Harabinov návrat do predsedníckeho kresla. V súčasnosti už Najvyšší kontrolný úrad avizoval zistenia, ktoré budú pravdepodobne viesť k trestnému stíhaniu Harabina. Ten však všetky kauzy odmieta a rovnako ako v čase svojho odvolávania tvrdí, že sú politicky motivované s cieľom diskreditácie jeho osoby. Možno mu dať v jednom za pravdu, že hoci bol predseda NS SR, nemohol zodpovedať za likvidáciu počítačov spadajúcu do kompetencie komisie. Preto jeho prípadné obvinenie v kauze počítačov je naozaj naťahovanie práva. Je to, ako keď vrátnik vpustí do budovy zlodeja a na zodpovednosť budú brať riaditeľa koncernu. Druhou osobou, ktorá chce počas nadchádzajúcich piatich rokov viesť NS SR, je jeho súčasný podpredseda Juraj Majchrák. Ten pri nominácii získal od sudcovského stavu najpočetnejšiu podporu. Prezident Združenia sudcov Slovenska (ZSS) má podporu u kolegov, ale Harabin ho napriek jeho postaveniu k riadeniu súdu vôbec nepustil. Napriek tomu, že pri prezentácii uznal Majchrákovu pracovitosť, pri udeľovaní odmien akosi na to pozabudol. Majchrák za posledné roky napriek tomu, že vybavoval všetky podnety od občanov, nedostal ani korunu na odmenách. Sudcovský stav mu vyčíta priveľkú ústretovosť, ba až priateľstvo s ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom. Rovnako s kritikou reforiem, na príprave ktorých sa údajne mali podieľať aj vysokopostavení členovia ZSS, začal tesne pred voľbami. Za obdobie, keď riadi Najvyšší súd, stihol rozbehnúť zavedenie elektronickej podateľne, ktorá sprehľadní prideľovanie káuz na NS SR. Najmenšiu podporu medzi sudcami pri navrhovaní mal Harabinov predchodca Milan Karabín. Ten už bol vo funkcii predsedu NS SR za ministrovania Lisčáka, no pre údajné zdravotné problémy na post abdikoval. Objavili sa však fámy, že zdravotné problémy vyvolali napäté vzťahy medzi ním a ministrom. Prečo nikoho nepresvedčili? Každý z kandidátov mohol pred tajnými voľbami predniesť svoju víziu. Majchrák stavil na prednes v americkom štýle. Mal svoje tri S. Harabin si z vystúpenia spravil odbornú prednášku. Karabín vystúpil ako záchranca. NS SR je totiž rozdelený na Harabinovcov a Majchrákovcov a on ako nezávislý to všetko vyrieši. Nepresvedčili. Súdna rada SR nezvolila nikoho. Harabin síce získal osem hlasov, no potrebných desať už asi nikdy nezíska. Dokonca jeden z jeho bývalých prívržencov ho už opustil. Majchrák má päť hlasov, ale predstava získania desiatich je ako výstup na Kriváň v kolieskových korčuliach. Karabín prepadol na celej čiare. Mnohí sudcovia vravia, že rada nezvolením ani jedného z kandidátov postupovala správne. Na realizáciu reforiem treba dialóg s ministerstvom, ale zároveň treba vedieť brániť záujmy a práva sudcov. Konfliktný Harabin by rokovania pravdepodobne zaviedol do slepej uličky. Majchrák by asi neubránil justíciu pred zámerom ministra Lipšica ,,dať sudcov do laty“. Ostáva veriť, že sa nájde skutočná autorita, ktorá bude schopná viesť NS SR dôstojne a na patričnej úrovni.