„Tento svet je mimoriadne skazený,“ povzdychla si tetka Kahanková, keď zbežne preletela titulky v dennej tlači. „Samé násilie, nenávisť a dvojitá morálka.“
„Svet bol vždy taký,“ oponoval strýko Pytlíček. „To len rozvoj techniky vedie k tomu, že sa dnes ľudia všetko dozvedia takmer okamžite.“ „Nesúhlasím s vami,“ nedala sa tetka. „Kedysi ľudia žili úprimnejšie, tesnejšie vedľa seba…“
„…a preto nemali ani problémy s populačným vývojom,“ rýchlo doplnil strýko. „To viete, tetka, taký rozvoj populácie, to si už vyžaduje, aby boli ľudia veľmi tesne pri sebe. Ešte sa na to trochu pamätám z mojich mladých čias.“
„To som vedela, na čo budete narážať,“ pohŕdavo odfrkla Kahanková. „U vás chlapov sa všetko začína a končí jednou – jedinou témou.“
„No a čo?“ nedal sa strýko. „Aj tak sú tomu na vine ženy. Čo by si chlapi sami počali s problémom zvyšovania populácie? A ženy nás navyše ešte morálne zneužívajú. Najprv sa vyzývavo oblečú, aby si ich chlapi všimli, a keď sa im to podarí, potom sa sťažujú, že ich obťažujeme, ba dokonca, že harašíme.“
„To asi haraší vám,“ povedala Kahanková, „pretože nech už je tak či inak, napokon si to najviac odskáču práve úbohé ženy.“
„Myslím,“ ozval sa opäť Pytlíček, „že práve v súčasnosti sa vy ženy nemáte na čo sťažovať. Aj v parlamente sa vás zastávajú samí chlapi. Predsedníčke národniarov stále hovoria do jej vzťahu k ruskému milencovi a chlapci z KDH sa dokonca už pasovali aj za znalcov problému interrupcií.“
„Z morálneho hľadiska je to správne,“ vyhlásila tetka. „Nikto nemá právo z akýchkoľvek dôvodov mariť ľudský život.“
„Teraz ste udreli klinec po hlavičke,“ pripojil sa Pytlíček. „Z morálnych dôvodov skutočne neslobodno zmárniť žiadny ľudský život. Lenže práve to zákaz interrupcií nevyrieši. Tento problém je podľa mňa oveľa širší.“
„Predpokladala som, že morálne bahno vo vás nájde okamžite svojho zástancu,“ rozhorčila sa Kahanková. „Ale v tejto veci ma nepresvedčíte. Ľudský život má veľkú hodnotu, preto treba bojovať za jeho zachovanie.“
„Naozaj?“, ironicky sa spýtal Pytlíček. „A čo má podľa vás väčšiu hodnotu – život, ktorý sa prakticky ešte nezačal vyvíjať, alebo ten, ktorý už uzrel svetlo sveta?“
„Určite je tá hodnota rovnaká,“ pripustila Kahanková.
„Vidíte tetka, práve v tom je jadro problému,“ povedal Pytlíček. „Kádeháci chcú do ústavy zakotviť právo na život ešte nenarodeného plodu, súčasne však spolu s inými nedbajú na základné práva ľudí, ktorí sa už narodili. V demokratickom ošiali sa v tieni práva slobodne a beztrestne trepať ústami ocitli také práva, akými sú právo na prácu, právo na bývanie, právo na ochranu zdravia, ba celkom na smiech je už aj právo na život v mieri. A podľa mňa práve tieto zanedbávané práva tvoria základné podmienky pre život na našej planéte. Načo teda za každú cenu zachovávať život, ktorý okamžite po narodení stratí akúkoľvek hodnotu?“
„Ale keď si predstavím ten bezbranný plod v matkinom tele,“ roznežnila sa Kahanková, „hovorím si, že treba zaň bojovať.“
„Nepochybne áno,“ pripustil strýko, „no rovnako dôležité je aj to, aby, keď sa plod premení na samostatnú ľudskú bytosť, vkročil do sveta, ktorý nebude taký istý drastický, ako kliešte v rukách lekára vykonávajúceho interrupciu. Aby ďalšia existencia ľudského života nebola závislá len od náhodnej a sporej dobročinnosti rozličných, často pochybných nadácií.“
„Verím, že spoločnosť sa o svoje ovečky postará,“ vyhlásila Kahanková.
„A vaša viera vás možno uzdraví,“ konštatoval Pytlíček. „Napriek tomu mi to miešanie sa KDH do problému interrupcií pripadá rovnako tvorivé, ako keď za čias Galileiho cirkevné kruhy rozhodovali o správnosti názoru na pohyb planét slnečnej sústavy. Je pravda, že každý má právo na svoj názor, no v mnohých prípadoch je lepšie, keď si ho nechá pre seba. Nenadarmo sa hovorí, že kto mlčí, zostáva múdry.“
