Jeden z predpokladov úspešnosti priemyselnej revolúcie boli železnice. Bez lacnej a na vtedajšiu dobu rýchlej dopravy surovín a výrobkov by vlastne priemysel nemohol existovať. Európske vlády si uvedomili aj vojenský význam železníc. Ich zamestnanci mali privilegované postavenie, ktoré sa rovnalo postaveniu štátnych zamestnancov, pomerne vysoké platy, rovnako slušné dôchodky a ďalšie výhody. Lenže dnes už železnice nemajú také výlučné postavenie ako v prvej polovici storočia. Jednak už na nich nie sú moderné armády tak osudovo závislé ako v prvej svetovej vojne, a potom, doprava nákladov kamiónmi je rýchlejšia a pružnejšia. Kým symbolom priemyselnej epochy boli železničné trate, už po prvej svetovej vojne v Nemecku a Taliansku to začali byť diaľnice. Systém celoštátnej a medzinárodnej dopravy už nie je tak ľahko zraniteľný, ako v čase prakticky monopolného postavenia železníc. Keď maďarskí železničiari vstúpili už po niekoľký raz do štrajku, u neinformovaných ľudí ľavicového zmýšľania to mohlo vyvolať sympatie. Lenže, ak si uvedomíme, že maďarskí železničiari požadujú zachovanie privilegovaného postavenie možno ešte z čias staručkého mocnára Františka Jozefa, náš názor nebude taký jednoznačný. Pri riešení problémov zamestnancov železníc si je treba uvedomiť, že železnice stratili výlučné postavenie a sú súčasťou celého zložitého komplexu dopravy. Namáhavá a zodpovedná je práca nielen železničiarov, ale aj vodičov kamiónov, či šoférov autobusovej dopravy. Mnohé problémy maďarských železníc i dopravného systému krajiny majú obdobu aj u nás. Je tomu už vyše dvadsať rokov, keď britskí sadzači protestovali proti tomu, že ich počítače pripravujú o dovtedy výlučné postavenie. Aj v prípade železničiarov bude treba veľmi opatrne posudzo- vať, čo je boj za oprávnené požiadavky a čo je boj za prežité privilégiá.
